Ján Filc: Vstup do politiky? Radšej sa pozriem do zrkadla bez zlého pocitu

Okrem ciest na zlepšenie hokeja pomenúva aj obsažnejšie problémy slovenskej spoločnosti. Prekáža mu najmä to, že veľa tunajších politikov sa snaží problémy čoraz viac zahmlievať, a nie ich naozaj rireešiť.

Šesťdesiatštyriročný J. Filc potvrdzuje, že energia mu nechýba. Veď aj tri medaily odkoučoval pre slovenský hokej popri tom, ako budoval vlastnú firmu, ktorá v biznise s obalmi pre predajne potravín i reštaurácie poskytovala prácu až šesťdesiatim ľuďom. Nie je teda náhoda, že aj v hokeji zavádza veci, ktorými sa môžu inšpirovať aj firmy.

Už v roku 1993 ste si založili vlastnú firmu na obchodovanie s obalmi pre predajne potravín a reštaurácie Eurobal, ktorú ste neskôr predali nadnárodnej skupine Bunzl. Venujete sa aj dnes nejakému podnikaniu?

Robím už len naše letné sústredenia pre brankárov a nejaké ďalšie vzdelávacie aktivity. Vzdelávam napríklad trénerov. Už mám predsa len nejaké tie roky, aby som znova skúšal rozbiehať niečo také veľké, ako bol Eurobal so šesťdesiatimi ľuďmi.

Čo ste z hokeja využívali aj v biznise? Ako vám skúsenosti z podnikania pomáhajú pri riadení hokeja?

Takéto prepojenie hokeja a biznisu veľmi zaujalo nielen mňa, ale zrejme i manažérov nemálo našich firiem, ktorí ma pozývajú, nech o tom prednášam ich pracovníkom. Presahov medzi športovým a firemným manažmentov je veľmi veľa a ľudia vo firmách to chcú počuť. Veľa vecí, ktoré som sa naučil ako tréner, som využil pri budovaní vlastného podniku. Popri viacerých aktivitách som zistil aj to, že je to síce časovo náročné, ale zasa veľmi zdravé na psychiku. Lebo keď má niekto len jednu aktivitu a v nej sa mu práve nedarí, žije len problémami a ťaží ho to. Keďže mne sa sem-tam aspoň v niektorej z mojich oblastí zadarilo, tak som sa vedel vždy z niečoho tešiť. Až neskôr som si uvedomil, že je toho priveľa. Najskôr som predal firmu a neskôr odišiel z vedenia Eurobalu. Pred vyše piatimi rokmi som odišiel aj z vedenia hokejového zväzu. I keď nie celkom z vlastnej vôle. Do hokeja sa vraciam až teraz.

Zdroj: Maňo Štrauch

Problémy nezamietať pod koberec

Ako vnímate spoločenský vývoj na Slovensku?

Obávam sa hlavne toho, že čoraz častejšie sa tu iné rozpráva, ako sa naozaj deje a koná. V mnohých oblastiach vrátane vrcholovej politiky. Veci sa hovoria tak, aby mali ľudia pocit, že je všetko v poriadku. Ale realita je často úplne iná. Typickým príkladom z posledného obdobia sú chaosy okolo cien energií. Veď to nie je normálne, aby úrad, čo je plne pod kontrolou štátu cez nominanta najsilnejšej politickej strany, urobil nejaký krok bez toho, aby to bolo vopred prekonzultované minimálne na úrovni ministra hospodárstva. Neverím, že kompetentní o zdražení nevedeli. Nebyť odporu ľudí vyjadreného cez médiá, tak to prejde a nikto do toho nezasahuje. Sú to také hry.

Rovnako ako keď minister vnútra povie, že nemôže hovoriť o odstraňovaní korupcie na najvyšších miestach, lebo tam podľa neho vôbec neexistuje. No medzinárodné rebríčky vnímania korupcie nás zaraďujú úplne inam. V ich svetle je to od ministra minimálne prehnané. Alebo aj  obhajoba slávnostného programu okolo nášho predsedníctva EÚ. Od politikov sme iba počuli, že akokoľvek kritika jeho predraženosti nie je na mieste. No dôkazov o tom, že sa naň naozaj neminulo priveľa, sme až tak veľa nevideli a nepočuli. To je nemiestne. Je povinnosťou akejkoľvek štátnej inštitúcie prijať kritiku a podrobne verejnosti vysvetliť, čo sa vlastne stalo. A nie, že sa kritika len tak zametie pod koberec.          

Ste dosť priamy. Neobávate sa nejakých revanšov?

Už v minulom socialistickom režime som mal na päť rokov zakázané cestovanie za to, ako som sa vyjadril. Hovorím však iba to, čo vidím a cítim. Sám mám trebárs aj negatívnu skúsenosť s tým, ako sa tu dá dosiahnuť spravodlivosť. Ide o jednu kauzu, v ktorej som bol podvedený a okradnutý o nemalé peniaze, ktoré som zainvestoval do zhavarovaného projektu jedného golfového areálu. Ľuďom, čo tam podviedli nielen mňa, ale aj iných investorov, sa nič nedeje. Hoci chodím na políciu aj s podkladmi, ako sa podvod udial. Z tohto vyšmetrovania mám ale pocit, že to stále nejde tým smerom, ako by to v naozaj rozvinutých demokraciách malo vyzerať.

Ján Filc Zdroj: Maňo Štrauch

Vstup do politiky a priamo v nej meniť veci k lepšiemu vás neláka?

Nie. Nikdy som v žiadnej strane nebol a ani nebudem. Pre mňa je dôležitejšie pozrieť sa ráno do zrkadla bez zlého pocitu. Som však ochotný s politikmi, ktorých si vážim, spolupracovať na tvorbe projektov smerujúcich k zvýšeniu kvality prostredia i procesov v našej krajine.

Komu z politikov ste radili?