Jalový rozpočtový optimizmus

Prognostici musia byť optimisti. Kto iný, ak nie oni už má presviedčať verejnosť a podniky, že toto je skutočne posledný rok škrtov a krivka úpadku sa práve v týchto dňoch odráža od dna nahor. A že je v podstate normálne, ak sa odhad rastu slovenského hospodárstva od septembra do júna zmení z 2,1 na 0,5 percenta, a to bez vážnejšej domácej či zahraničnej udalosti. A že pravidelne sa vynárajúce diery v rozpočte sa dokážu vždy vystlať nejakým jednorazovým, na mieru šitým opatrením.

No aj prognostici sa navzájom od seba odlišujú. Zatiaľ čo tí z rezortu financií sú takpovediac neúnavnými optimistami, ich kolegovia z komerčnej sféry už od určitého bodu začínajú byť realistickí a trochu i nervózni. Bodom zlomu je v tomto prípade odhad výpadku daňových príjmov v rozpočte na rok 2014. Prevyšuje celkovo miliardu eur.

Dajme tomu, že kažimírovci a celá vláda zvládnu najnovší výpadok rozpočtových príjmov vo výške takmer 350 miliónov eur za tento rok. Buďme aspoň trochu optimisti a predpokladajme, že sa im skutočne do konca roka, v ktorom sú voľby do VÚC, podarí primať samosprávy, aby zodpovedne šetrili, a napriek tomu, že už za pol roka sa oproti plánu odchýlili o 150 miliónov eur, sa napokon dokážu vyhecovať k dohodnutým úsporám.

Dajme tomu, že zo 16 miliónov eur vybraných aktuálne navyše na DPH, ktoré predstavujú prvé víťazstvo vlády nad daňovými únikmi, sa do konca roka podarí urobiť násobne vyššiu sumu. Mimochodom, odhady rezortu financií hovoria, že len na tejto dani ročne unikajú vyše dve miliardy eur. Pre istotu nevyčíslim, aký je podiel tohto prvého víťazstva vlády nad daňovými únikmi oproti celkovému číslu. Aby som nenaštrbila optimizmus.

I keď by všetky predošlé odhady zlyhali, ešte stále tu máme jednorazové opatrenia typu Správa štátnych hmotných rezerv, nižšie čerpanie eurofondov, ktoré menej zaťaží náš rozpočet, alebo pár miliónov eur navyše z investícií tých, ktorí majú veľké peniaze.

No to všetko nič nemení na zásadnej otázke: Čo bude s budúcim rokom? A s tými ďalšími? Stále som v optimistickom naladení, a preto verím, že vo vláde sedia aj rozumní ľudia. Tí musia už dlhšie tušiť, že na výpadok presahujúci miliardu eur už len cez „dajme tomu“ dosť nenažmýkajú.

Najlogickejším krokom sa javí reforma sociálnych dávok ako najväčšej výdavkovej položky rozpočtu. No chcieť od ľavicovej vlády škrty sociálnych dávok pri súčasnej úrovni nezamestnanosti, to by bolo aj v roku, keď sa ešte prezident nevolí, veľkou trúfalosťou. Reforma verejnej správy by mohla byť zdrojom úspor, no bežný smrteľník ešte nemal šancu dopátrať sa sumy, ktorú má priniesť. Siahnuť po vyšších daniach a odvodoch sa po poslednom pokuse zo začiatku tohto roka ukazuje ako veľmi pochybný nástroj. Z nulových ziskov neprinesie eurá navyše ani 50-percentná daň.

Prognostici preto budú potrebovať od financmajstrov optimizmu na kvantá. Aby našli cestu z politicko-rozpočtového labyrintu, ktorý sa nám zatiaľ zdá nepriechodný.