Jadro Európy sa vzďaľuje. Aj kvôli nemeckému Sulíkovi

Veľké veci sa mali začať diať až po voľbách. Nabudený francúzsky prezident Emmanuel Macron čakal na štvrté víťazstvo kancelárky Angely Merkelovej, aby spolu odštartovali novú éru hlbšej európskej spolupráce. A. Merkelová vyhrala, lenže jej pozícia je značne oslabená.

Pravdepodobná vládna koalícia s euroskeptickými slobodnými demokratmi FDP a Zelenými, debakel sociálnych demokratov, úspech extrémnej pravice aj komunistov dáva málo manévrovacieho priestoru na realizovanie veľkých plánov ďalšej integrácie.

Macronov grand plán

Bol to E. Macron, ktorý prezidentské voľby vo Francúzsku vyhral na silnej proeurópskej kampani. Konkrétne na veľkých reformách eurozóny. Začal hovoriť o otváraní zmlúv, ministrovi financií pre eurozónu, ktorý by mal na starosti nový veľký rozpočet pre investície v menovom bloku a tiež o novom parlamente. Dal na stôl kontroverznú tému eurobondov, spoločných dlhopisov pre eurozónu. Keď hovoril o spoločnej minimálnej mzde, respektíve dumpingu miezd či daňovej politike, argumentoval neudržateľnými regionálnymi rozdielmi v euroklube.

Až neskôr, keď sa dohodol s premiérom Robertom Ficom na tom, že slovenský kamionista bude vo Francúzsku jazdiť za rovnaké peniaze ako tamojší konkurenti, viacerí zbystrili. Pretože za páčivými rečami o silnejšej Európe môže byť aj obyčajné, zato legitímne obhajovanie vlastných záujmov.

Nakoniec že účasť za stolom, kde sa bude rozhodovať o novej rýchlejšej Európe, bude niečo stáť, priznal aj R. Fico. Jeho spoločná tlačová konferencia s francúzskych prezidentom, kde verejne deklaroval vôľu krajiny byť súčasťou zmien, naznačovala, že za oponou sa chytá niečo veľké.

Kancelárka Merkelová nový vietor s prezidentom Macronom s radosťou privítala. Centristické krídlo jej CDU/CSU si až priveľmi dobre uvedomuje, že zmeny, najmä čo sa týka dobudovania eurozóny, sú pre budúcnosť európskeho projektu nutné. Ale aj napriek tomu bolo od začiatku jasné, že Nemci nepristanú na všetko, čo chce E. Macron. Pretože takúto párty by museli z veľkej časti zaplatiť práve oni.

Z oficiálnych vyjadrení politikov Berlína aj Paríža pred nemeckými voľbami to vyzeralo minimálne na jasnú zhodu v tom, že európsky stabilizačný mechanizmus (tzv. euroval) sa zmení na Európsky menový fond (EMF), akúsi obdobu Medzinárodného menového fondu. Práve preto, aby eurozóna nebola odkázaná v prípade potreby na cudziu pomoc.

Veľvyslanec Kažimír

No potom prišiel slovenský minister financií Peter Kažimír so svojím príhovorom v renomovanom bruselskom think tanku Bruegel, ktorým de facto ako prvý vôbec ukázal technické kontúry toho, ako by reforma mohla vyzerať a tiež fungovať. Pointou bola fiškálna únia v rámci eurozóny, ktorej súčasťou je dobudovanie bankovej únie, spoločné bezpečné európske dlhopisy, spoločný rozpočet pre potreby vyrovnávania ekonomických šokov v jednotlivých krajinách, automatické sankcie pre tých, ktorí nedodržujú rozpočtové pravidlá, a tiež EMF.

Strechou by bol jeden hlavný minister financií. Dáva to zmysel. Nemôžete platiť v rôznych krajinách jednou menou, pokiaľ nemáte nástroje, ako tie krajiny čo najviac k sebe priblížiť. Ukázali to všetky ekonomické krízy od roku 2008 do roku 2012: finančná, hospodárska aj tá dlhová.

Treba sa pripraviť na striktnú ekonomickú debatu, komu sa čo oplatí a komu nie

Prax hovorí, že keď P. Kažimír, ktorého meno sa spomína s európskou funkciou, sebavedomo reční o európskych finančných záležitostiach, má silnú podporu tých veľkých. Konkrétne vplyvného nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý je pravou rukou kancelárky Merkelovej. Takto narysované kontúry boli dobrým základom do ďalšej debaty s Macronom.

Nemecký Sulík

Lenže liberáli z FDP, ktorí budú sedieť s Merkelovej konzervatívcami vo vláde, so scenármi, ktoré pripomínajú nápady E. Macrona, nesúhlasia. Líder