„Ja, ich come in Slovakia“

Z nervozity som myslela na všetky postavy z kníh, ktoré mi svojou prísnou tvárou pripomínala, a modlila som sa, aby som nezabudla, ako sa tvoria slová.

Nad preloženými vysvedčeniami sa ani nepozastavila a ja som ďalšiu hodinu strávila koktaním. Dokonalá ukážka mojej „uvoľnenosti“ je, že keď sa ma spýtala, čo si pamätám z Viedne, tak som namiesto nejakej známej pamiatky povedala známu sieť kaviarní. Zdalo sa mi, ako by ma trápila najmenej rok, a keď som jej úplne prepotila stoličku, oznámila mi, do ktorej triedy pôjdem, do ruky mi strčila letáky a poslala ma preč.

Po tomto rozhovore som si povedala, že prvý školský deň už musím zvládnuť všetko. Na papieroch pri vchode som našla svoje meno a vyšla som k triede, do ktorej ma zaradili. Chodba pred dverami bola plná mojich budúcich spolužiakov a ja som si rýchlo našla okno, z ktorého som mohla pozerať von, aby som s nikým nemala očný kontakt. V hlave som od ranného umývania zubov mala: „Ich komme aus der Slowakei“ a túto frázu som mala v pláne naplno využiť.

Päť minút pred zvonením, ktoré ma malo zachrániť, sa na mňa pozrelo dievča, ktorému sa táto situácia zdala rovnako trápna ako mne, a spýtala sa ma, či som nová v ich triede. Posnažila som sa usmiať, čím som ju pravdepodobne vystrašila a povedala som: „Ja, ich come in Slovakia.“ Nová spolužiačka odo mňa neočakávala odpoveď bez chýb, a tak mi len položila novú otázku. Ale mňa natoľko ohromila moja neschopnosť, že som na ňu pozerala s pootvorenými ústami a nič iné som už nepovedala.

Zvyšok dňa som prežila bez ujmy, rovnako ako nasledujúci týždeň. Večer som nevedela zaspať, lebo som si opakovala všetky chyby, čo som zvládla zo seba vypustiť cez deň, a v škole som čítaním naznačovala, že nemám záujem sa s nikým baviť. Našťastie to moji spolužiaci ignorovali a zapájali ma do kolektívu. Po prvom týždni som už prvé dojmy mala za sebou, pred každým spolužiakom som sa stihla strápniť najmenej raz. Avšak dnes by som to už za nič nevymenila.

Rebeka Luknárová
v prvej časti pred týždňom opísala svoje rozhodnutie prestúpiť na gymnázium vo Viedni