Distribuovali pomôcky, zabezpečovali testovanie, ale s rastúcimi cenami energií si musia poradiť samy. Aj takto samosprávy vnímajú súčasnú situáciu. Predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) Jaroslav Baška by preto od štátu namiesto ad hoc opatrení uvítal systematickú komunikáciu a spoluprácu.
Rok 2022 okrem doznievajúcej pandémie priniesol výzvy, ktoré nikto nečakal. Ako ste sa s nimi vyrovnali?
Posledné ťažké obdobie nás v prvom rade naučilo improvizovať, hľadať okamžité a účinné riešenia a robiť kroky, ktoré pomôžu obyvateľom kraja. V mnohých prípadoch to bola neistota, s ktorou sme sa púšťali do jednotlivých opatrení, pretože sme nevedeli, čo nás čaká nasledujúci deň. Poradili sme si s pandémiou, riešením situácie súvisiacej s vojnovým konfliktom na Ukrajine a hneď prišla inflácia a rastúce ceny energií, tovaru a služieb, čo sa okamžite premietlo takmer do všetkých kompetenčných oblastí, ktoré ako župa zastrešujeme.
Ktoré konkrétne?
Máme nemocnice, školy, zariadenia sociálnych služieb, kultúrne zariadenia, zabezpečujeme prímestskú autobusovú dopravu, staráme sa o cesty, to sú zvýšené náklady na každú jednu oblasť. Dovolím si povedať, že aj keď to vôbec nebolo jednoduché, podarilo sa nám zostaviť rozpočet, ktorý do veľkej miery počíta s implementáciou množstva projektov z európskych fondov. Peniaze, o ktoré nás pripravila inflácia, rastúce ceny či nepopulárne opatrenia vlády nám však chýbajú už teraz.
Ako vám v tomto procese pomáhal, respektíve nepomáhal štát?
Myslím si, že v tomto sme so samosprávami zajedno. V čase, keď to bolo najpotrebnejšie, sme si vyhrnuli rukávy a pomáhali sme štátu s testovaním, očkovaním, distribúciou ochranných pomôcok či s ubytovaním utečencov z Ukrajiny. Po nástupe inflácie a zdražovania sme preto čakali adekvátnu pomoc od štátu ako od partnera.
Dočkali ste sa jej napokon?
Postupne prichádzali ďalšie a ďalšie opatrenia, ktoré sme museli sanovať z vlastných rozpočtov, a je to tak doteraz. Čakali sme, že tá pomoc samosprávam bude efektívnejšia a predovšetkým rýchlejšia. Neviem, prečo vláda po všetkých týchto pre samosprávy ťažkých časoch s nimi bojuje tak, že im zoberie ešte aj časť dane z príjmov fyzických osôb. Dokonca sme ako župa museli vrátiť Ministerstvu financií SR dve dotácie – na celoslovenský projekt výstavby regionálnej hokejovej akadémie a nový mostný objekt cez rieku Váh v meste Ilava.
Čo by ste teda od štátu pri svojom fungovaní potrebovali?
Predovšetkým by sme potrebovali, aby nás štát bral ako svojho partnera, ktorý spolu s ním poskytuje služby občanom. Potrebovali by sme väčšiu predvídateľnosť a nie chaotické ad hoc riešenia a takisto lepšiu vzájomnú komunikáciu. Rozpočty samospráv sú obmedzené a nie je možné financovať ďalšie a ďalšie opatrenia schválené na centrálnej úrovni bez ich kompenzácie. A to všetko v čase, keď samosprávy majú svoje rozpočty schválené a samy majú problém zabezpečiť všetky úlohy, ktoré im vyplývajú z kompetencií na úrovni, na akú sú obyvatelia kraja zvyknutí.
Jedným z hlavných problémov samospráv sú ceny energií. Ako je na tom Trenčiansky samosprávny kraj?
Koncom roka 2021 sme obstarali dodávku elektriny a zemného plynu na obdobie troch rokov, pričom sme predpokladali nárast výdavkov približne o 50 percent. Realitou bolo, že výdavky za dodávku zemného plynu do všetkých organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho kraja za rok 2022 boli vyššie oproti predchádzajúcemu roku o 60 percent a za dodávku elektrickej energie to bol nárast o 36 percent. Výška zastropovania cien energií zo strany štátu na úrovni 99 eur za megawatthodinu plynu a 199 eur za megawatthodinu elektriny sa nás, bohužiaľ, vôbec nedotkla, pretože do konca roka 2024 máme vysúťaženú cenu plynu na úrovni 49 eur za megawatthodinu a elektriny na úrovni 127 eur za megawatthodinu. Zo strany štátu s výnimkou dotácie z MPSVaR pre zariadenia sociálnych služieb na pokrytie časti zvýšených výdavkov na energie nám nikto neponúkol ani neposkytol žiadnu pomoc. Pritom zvyšovanie cien energií a plynu sa rovnako dotklo našich nemocníc, škôl, kultúrnych aj ďalších organizácií. Navyše v školách sa nám zvyšovanie premietlo do ubytovania v školských internátoch a stravovania v školských jedálňach.
Majú sa preto obyvatelia kraja pripraviť na zvyšovanie daní a poplatkov, respektíve obmedzovanie niektorých služieb?
Čo sa týka zvyšovania daní, toto opatrenie, aj keď veľmi nepopulárne, môžu na zvýšenie príjmov do svojich rozpočtov využiť iba mestá a obce, nie však samosprávne kraje. V našom prípade je možné pristúpiť len k zvýšeniu poplatkov napríklad za stravovanie v školskej jedálni, prípadne za ubytovanie v školskom internáte či poskytovanie jednotlivých sociálnych služieb. Samozrejme, tieto sme museli vzhľadom na infláciu upraviť, stále sa však rozprávame len o miernom náraste. O obmedzovaní služieb pre občanov zatiaľ neuvažujeme a budeme robiť všetko pre to, aby sme k tomuto kroku nemuseli pristúpiť.
Ďalšou diskutovanou témou je nová kategorizácia nemocníc z dielne ministerstva zdravotníctva. Ako sa dotkla Trenčianskej župy?
Aktuálne je to pre nás najväčší problém. Vo výsledku je totiž župná Nemocnica s poliklinikou Myjava a rovnako Nemocnica na okraji mesta v Partizánskom zaradená do prvej, teda najnižšej úrovne nemocníc na základe poskytovania takzvaných programových profilov. S týmto rozhodne nemôžeme súhlasiť, pretože by to znamenalo obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na území kraja.
Čo robíte pre ich záchranu a čo je vaším cieľom?
Za preradenie týchto nemocníc do druhej úrovne sme spustili petičnú akciu, ktorú môžu občania podporiť aj elektronickou formou. Podľa nového rozdelenia nemocníc sme krajom, v ktorom by bola len jedna nemocnica tretej úrovne, a to Fakultná nemocnica Trenčín, dve nemocnice druhej úrovne – župná považskobystrická a bojnická nemocnica, a až päť nemocníc prvej úrovne. Chceme zachovať dostupnú ústavnú zdravotnú starostlivosť pre občanov Trenčianskeho kraja a za tieto nemocnice ešte zabojujeme.
Ako by tento krok ovplyvnil samotných obyvateľov kraja?
Práve táto reforma by mala zásadný vplyv na obyvateľov Trenčianskeho samosprávneho kraja najmä z okresov Myjava a Partizánske. Už teraz majú problém s dostupnosťou akútnej zdravotnej starostlivosti predovšetkým v tých regiónoch, kde boli zrušené menšie nemocnice, respektíve lôžkové oddelenia.
Keď sme pri nemocniciach, v súčasnosti je rozostavané oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) v župnej Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach. Kedy možno očakávať jeho dokončenie?
Do projektov modernizácie našich troch župných nemocníc investujeme v posledných rokoch nemalé finančné prostriedky a musím povedať, že vďaka tomu vznikajú oddelenia a niekde aj samostatné budovy so špičkovým vybavením, ktoré zodpovedá modernej medicíne. OAIM bude mať deväť lôžok, z toho dve budú určené pre infekčných pacientov. Každé lôžko bude mať samostatný box, čo nemá žiadna nemocnica v Trenčianskom kraji. Stavebné práce sú za viac ako 3,4 milióna eur s daňou z pridanej hodnoty (DPH), zdravotnícka technológia bude stáť približne 1,1 milióna eur s DPH. Oproti existujúcemu oddeleniu sa zvýši kvalita pri poskytovaní starostlivosti o pacientov aj kapacita lôžok. Napriek tomu, že práce boli na istý čas pozastavené, zhotoviteľ ma ubezpečil, že idú podľa harmonogramu, preto verím, že lehota dvanásť mesiacov, teda november tohto roka, bude dodržaná.
Ako v tomto období pokračovali ďalšie investičné činnosti v Trenčianskom kraji?
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sme tento rok vyčlenili menej peňazí na súvislé opravy ciest druhej a tretej triedy dodávateľským spôsobom a v rámci originálnych kompetencií sme boli nútení prijať úsporné opatrenia. Vzhľadom na aktuálne možnosti kraja bolo v rámci vlastných zdrojov vyčlenených 6,6 milióna eur na dokončenie rozbehnutých investícií z minulého roka.
Z čoho budete financovať tohtoročné investície, keď vám štát urobil nečakaný škrt cez rozpočet?
Keďže nám chýbajú financie zo štátneho rozpočtu, väčšina investícií je v tomto roku krytá z európskych štrukturálnych a investičných fondov, a to v objeme viac ako sto miliónov eur. Ide najmä o projekty, ktoré sa týkajú ciest druhej triedy, stredných odborných škôl a cyklotrás. Tie musia byť zrealizované do konca tohto roka, pretože rok 2023 je posledným rokom aktuálneho programového obdobia.
Ako napredujú ďalšie projekty?
V kraji sa nám darí napríklad v budovaní cyklotrás, na čo som ako cyklista amatér, samozrejme, hrdý. Za posledných päť rokov sa nám podarilo postaviť 50 kilometrov cyklotrás. Okrem Vážskej cyklomagistrály to bola cyklotrasa, ktorá vznikla v rámci projektu Na bicykli po stopách histórie. Tá je zatiaľ najobľúbenejšou župnou cyklotrasou, kde sa čísla cyklistov pohybujú v státisícoch ročne.
Sto kilometrov dlhá Vážska cyklomagistrála bola na začiatku ambiciózny projekt.
Áno a dnes môžem povedať, že sa postupne mení na realitu. Doteraz boli verejnosti sprístupnené tri jej úseky – z Hornej Stredy do Nového Mesta nad Váhom v dĺžke 13,4 kilometra, z Púchova po Nosickú priehradu v dĺžke 4,1 kilometra a z Nového Mesta nad Váhom do Trenčína v dĺžke 21,2 kilometra. Aktuálne sme spustili práce na ďalších dvoch úsekoch – Ladce – Púchov v dĺžke 12,25 km a Považská Bystrica – hranica Žilinského samosprávneho kraja v dĺžke 10,4 km.
Ako zvládate ich financovanie?
Na obidva úseky sme získali prostriedky z Integrovaného regionálneho operačného programu. V najbližších mesiacoch nás teda čaká veľa práce, na ktorú sa tešíme. Navyše sme len nedávno získali stavebné povolenie na ďalší úsek Nemšová – Dubnica nad Váhom – Ladce v dĺžke 15,2 kilometra, na ktorý chceme, v prípade vyhlásenia výzvy a alokovania finančných zdrojov, žiadať financie z Programu Slovensko. Jediným úsekom, kde nám chýba majetkovoprávne usporiadanie a stavebné povolenie je už len úsek Nosická priehrada – Považská Bystrica, ktorý bude realizovaný ako posledný. Zostávajúcim úsekom skladačky je ešte úsek Trenčín – Dubnica nad Váhom, na ktorý sme podali žiadosť o financie z Plánu obnovy a odolnosti. Okrem Vážskej cyklomagistrály pracujeme aj na druhom nosnom projekte Hornonitrianskej cyklomagistrály, ktorá bude spájať Handlovú, Prievidzu, Bojnice, Nováky, Partizánske až po hranicu Nitrianskeho samosprávneho kraja, čo je ďalších 70 km.
- Jaroslav Baška
- Od roku 2013 pôsobí ako predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja, pričom zároveň už piate volebné obdobie zastáva funkciu poslanca NR SR. Za ten čas pôsobil vo viacerých výboroch. Skúsenosti vo verejnej sfére získaval od roku 2002, a to nielen ako poslanec NR SR, ale aj ako starosta obce Dohňany, štátny tajomník a minister obrany.
Ďalšie dôležité správy
