Izraelskí start-upisti si vojenčinu a imigrantov pochvaľujú

Odmerane sa tváriaci pracovník aeroliniek El Al s trojdňovým kurzom v Mosade sa okrem bežných vecí – Prečo cestujete do Izraela? V ktorom hoteli budete bývať? Poznáte niekoho z Libanonu? – vypytuje aj na detaily zo súkromného života. Koľko máte detí? Ako sa volajú? Aký je pôvod ich mien?

Cieľom je zistiť, či sa na palubu lietadla nesnaží preniknúť nejaký násilník alebo rovno terorista. Výsledky „penetračných testov“ síce El Al nezverejňuje, fakt je, že ide o jedny z najbezpečnejších aeroliniek na svete. Ktoré, navyše, počas letu podávajú teplú stravu, čo je v tejto brandži už celkom rarita.

Normálny cestujúci si však sám pre seba položí otázku, či privítanie formou výsluchu je kóšer. Prípadne nadobudne dojem, že Izraelčania sú prísni, drzí až neslušní. Zábavné na tom je, že oni sami sa takýmto charakteristikám nebránia. Skôr naopak, považujú ich za svoju silnú stránku, ktorá im umožnila prežiť v nehostinnom geopolitickom prostredí. A aj preraziť v globálnej start-upovej konkurencii.

Silicon Wadi

Na Izrael s polovičnou rozlohou Slovenska a ôsmimi miliónmi obyvateľov by sa takisto hodil claim „Malá veľká krajina“, ale štátny marketing si zvolil iné heslo: Krajina päťtisíc start-upov. V zásade logicky, aj samotný Izrael je start-up. Taký, čo hneď na úvod musel podobne ako začínajúce firmy – pri značne astronomickom porovnaní – riešiť množstvo problémov, ktoré sa mu stavali do cesty.

Izraelské firmy sa už od vzniku židovského štátu v roku 1948 zameriavali na inovácie. Najskôr v poľnohospodárstve a armáde. V obkolesení nepriateľskými susedmi to bolo nevyhnutné a aj nehostinná Negevská púšť alebo Golanské výšiny museli vedieť vyprodukovať dostatok potravín pre čoraz väčšiu populáciu krajiny. V 90. rokoch sa Izraelčania vo veľkom preorientovali na informačné technológie.

Odvtedy zo Svätej zeme do sveta expandovali tucty dnes už etablovaných značiek technologického biznisu, ako je Checkpoint (kybernetická bezpečnosť), RAD (sieťové technológie), Comverse (telekomunikácie) alebo Ness (IT služby; firma má vývojové centrum aj na Slovensku). A o miesto na výslní sa hlásia ďalší a ďalší vyslanci židovského štátu, ako sú Mobileye, Viber alebo Waze.

Pre boom start-upov sa pobrežie Izraela s administratívnym centrom Tel Aviv a mestami ako Netanya či Haifa nazýva Silicon Wadi, čo je arabská verzia slova „údolie“, ktorá sa bežne používa aj v hebrejčine. Samotný Tel Aviv patrí do globálnej špičky start-upových ekosystémov. V rebríčku, ktorý zostavuje konzultačná firma Start-up Compass, je aktuálne na piatom mieste. Po Kremíkovom údolí, New Yorku, Los Angeles a Bostone. Tel Aviv je v hodnotení prvá lokalita mimo územia USA. Z Európy v ňom najlepšie obstál Londýn, je šiesty.

A ešte jedno číslo: do výskumu a vývoja sa v Izraeli dlhodobo investujú viac než štyri percentá HDP ročne, a to iba v súkromnej sfére, bez armády. Vo svete je to porovnateľné už len s Južnou Kóreou. Na Slovensku je to necelé pol percento.

Nakopli investorov

Vďaka čomu sa Izraelu podarilo start-upový ekosystém vybudovať? Galit Jacobovitz z neziskovky Start-up Nation Central, ktorá zastrešuje komunitu inovátorov v krajine, menuje štyri faktory. Tvrdí, že Izraelčanom okrem ich nátury pomáha štát, imigranti a pobyt v armáde. Podobne to zhrnuli aj Dan Senor a Saul Singer, autori knihy Start-up Nation, v ktorej opísali „príbeh izraelského hospodárskeho zázraku“.

So štátnou podporou je to na počudovanie. V aktuálnom rebríčku Doing business z dielne Svetovej banky je Izrael na 40. mieste, medziročne si dokonca o dve priečky pohoršil. Predbehli ho Spojené arabské emiráty, Macedónsko aj Slovensko.

V Izraeli sa vplyv štátu na podnikanie historicky sústredil na jednu oblasť: