Ivo Nesrovnal: Je to horšie, ako som si myslel

Bratislava je oproti iným mestám na Slovensku výrazne finančne poddimenzovaná. Vláda aj na váš podnet schválila 7,5-miliónový návratný finančný príspevok pre Bratislavu. Pôžička má veľa verejných kritikov, pretože mesto ju bude musieť vláde splatiť, iné mestá dostávajú aj nenávratnú pomoc. Zoberie mesto túto ponuku od vlády?

Samozrejme, že zoberie. Nech mi títo mudrci povedia, ako inak to spraviť a čo vedia vybaviť oni. Pán bývalý primátor Milan Ftáčnik bol nominant vládneho Smeru a myslím, že vybavil dva milióny. Mesto je dlhodobo podkapitalizované, máme o polovicu menší rozpočet na hlavu ako neďaleké české krajské mesto Brno. To je smiešne, takto to nejde. Mesto Bratislava nemá možnosť čerpať eurofondy, lebo sme údajne bohatí, to je hlúpy výpočet. Máme 150-, 200-tisíc ľudí, ktorí tu neplatia dane a nemajú tu trvalý pobyt. Finančne tratíme aj na základe zlého sčítania ľudu.

To je vina štátu, nie Bratislavčanov. Výsledok je, že toto mesto dlhodobo nevie nič urobiť inak ako na úver. Osemdesiatpäť percent nášho rozpočtu sú mandatórne výdavky, ktoré preplávajú mestom ako DPH firmou. Ostáva 15 percent, z ktorých polovica je zazmluvnená na čistotu, osvetlenie, zimnú údržbu. Z toho sa v zásade nedá robiť nič rozvojové. Ľudia sú z toho na nervy a nerozumejú tomu. Začal som to vysvetľovať od prezidenta, premiéra každému. Sú z toho prekvapení. Že je to až také, si nemysleli.

Vaši predchodcovia o tom ústavných činiteľov takto podrobne neinformovali?

No asi nie... Rozprávam o tom, bol som aj s premiérom. Vysvetlil som mu to do detailu, on si to poznačil, porozumel tomu a jedným z konkrétnych opatrení bola táto pôžička. Tá sa týka investícií do električiek, autobusov a trolejbusov. Dopravný podnik nakúpil tieto prostriedky dosť nevýhodne za veľmi vysoké úroky. Keď splatíme pôžičky dopravného podniku a požičiame si od vlády za výhodnejšie úroky, tak ten rozdiel nám ročne veľmi uľaví. Sú to milióny, pre nás je to veľmi výhodné. Ale nie je to systémové riešenie.

Aká je dnes šanca na zmenu legislatívy, ktorú nutne potrebujete?

Je to politická otázka vnímania Bratislavy zvyškom Slovenska. Ak sa budeme baviť, že je to hnusný apendix na konci Slovenska, tak to nepôjde. Je to naše spoločné hlavné mesto, vstupná brána na celé Slovensko.

Vidíte cestu, ako presvedčiť Slovákov, že by si mali viac vážiť hlavné mesto?

Je to nové, mladé hlavné mesto, má excentrickú polohu. To sú všetko aspekty, ktoré tomu veľmi nenahrávajú. Rozhodol som sa o tom hovoriť dookola a stále upozorňovať na nespravodlivé znevýhodnenie Bratislavy.

Aké konkrétne riešenia pripravujete?

V septembri chceme do Národnej rady SR predložiť napríklad návrh zákona o poplatku za rozvoj. Samospráve by ho platil developer, ktorý chce stavať na jej území. To by nám veľmi pomohlo, lebo v Bratislave sa koncentruje 90 percent investičnej výstavby Slovenska. Investori postavia budovu, predajú byty a odkráčajú. Ale parkoviská, chodníky, škôlky, zelené plochy, príjazdové plochy či poštu musí postaviť Bratislava. Takto to nejde. Budem sa usilovať, aby sa tento zákon podarilo presadiť.

Máte okrem neho aj iný legislatívny návrh?

Chcel by som docieliť aj úpravu nového stavebného zákona. Bratislava má totiž neuveriteľných 15 stavebných úradov!

Koľko je pre hlavné mesto podľa vás optimum?

Jeden s lokálnymi pracoviskami. A ak nie jeden, tak maximálne päť, ako to bolo kedysi.

A to by Bratislave finančne nejako pomohlo?

Finančne menej, je to skôr zefektívnenie správy mesta. Nepotrebujete pätnásť odborníkov na nízkoprahové riešenia, na stavby pre nevidomých. Títo špecialisti by sedeli tu u nás a obsluhovali by mesto. Jednotný obraz mesta, jednotný výklad. Bratislava nevie odstrániť jednu čiernu stavbu. Nejaký gauner niečo postaví a my to nevieme odstrániť, lebo nie sme stavebný úrad. Musím poprosiť starostu mestskej časti. Nevieme regulovať, Račianska ulica ide cez tri mestské časti a každá si rieši svoje. Na hraniciach mesta sa usídľujú obrovské investičné celky, ale stavebné povolenie im vydáva mestská časť s tromi ľuďmi na úrade.

Čo by bol najefektívnejší správny útvar pre Bratislavu? Hlavné mesto so zákonom stanoveným štátnym príspevkom alebo Bratislava ako štvrtý samosprávny kraj?