Ivan Štefunko: Byť ľavičiar neznamená robiť nezmyselné veci

Kedy ste v sebe objavili podnikateľa?

Boli sme s rodičmi v Alžírsku, doniesol som si tam malé lyže na duny. Alžírčanom sa to páčilo, a keď sme odchádzali, tak som im to ako desaťročný predal. Boli radi. Ale aj ja, lebo som na tom zarobil. Potom som si kúpil kalkulačku. Vtedy mi mama povedala, že som obchodník.

Ozajstná skúsenosť podnikateľského ducha však bola neskôr – mládežnícka organizácia Mladá demokratická ľavica alebo týždenník Slovo, kde som musel riešiť takmer neprekonateľné veci. Ak sme chceli forsírovať idey, museli sme zarobiť, aby sme mohli vydávať.

Začali ste v biznise teda bez vidiny zisku, je to tak doteraz?

Biznis musí byť vždy racionálny, nemal by suplovať charitu. Ak sa podarí urobiť biznis, ktorý má aj spoločenský dosah, je to ideál. V poslednom čase som mal možnosť byť v spoločnosti ľudí, ktorí si toto uvedomujú. Anton Zajac z Esetu, Michal Truban z Websupportu, Michal Meško z Martinusu či Rasťo Kulich z Googlu – majú vplyv a sú inšpiráciou pre ostatných podnikateľov. Biznis si musí v prvom rade na seba zarobiť.

Euractiv začal s vidinou peňazí. Naši spolužiaci si v tom čase kupovali byty na hypotéky a ja som žil zo štipendia priateľky. Vidina zisku je fajn, veď je to, samozrejme, cieľ podnikania. No mnoho podnikateľov potom z toho, čo s vidinou zisku zarobili, dalo na správnu vec, ako napríklad Bill Gates. Iný zasa podniká preto, aby urobil spoločenskú zmenu. To je social enterpreneurship [sociálne podnikanie], čo je koncept mne blízky.

Myslím, že aj projekt Diagnose.me [portál, ktorý umožňuje dostať lekársky posudok od renomovaných svetových doktorov] má vážny spoločenský aspekt. Aj keď už možno zachránil desiatky životov, nebude z neho Yahoo. Ale kto vie...

Ako jeden z mála z biznismenov máte ľavicové zmýšľanie. Ako sa to prejavuje vo vašich biznisoch alebo investíciách?

Nerobil by som biznisy, ktoré ničia ľudské životy alebo iba zneužívajú lacnú pracovnú silu. Vždy sa veľmi snažím, aby sa čo najväčšie množstvo ľudí zúčastnilo na profite firmy. Aj teraz investujeme do firiem, kde je čo najväčšie množstvo ľudí – zakladateľov. Kľúčoví ľudia by mali byť odmenení aj vlastníctvom. Niekto by mohol povedať, že to robia aj pravičiari. Samozrejme, veď to je ekonomicky prínosné.

Byť ľavičiar neznamená robiť ekonomicky nezmyselné veci. Ľavicový podnikateľ berie do úvahy viac faktorov – najmä sociálny či ekologický, s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj. Správať sa dobre a spravodlivo k svojim zamestnancom môže byť ekonomicky výhodnejšie, ako ich zdierať.

Bolo obdobie, keď ste museli robiť kompromisy, napríklad morálne?