V slovenskom IT pôsobia od čias jeho začiatkov. Po skúsenostiach s medzinárodnými projektmi sa usadili v domovskej Žiline a pred dvadsiatimi rokmi založili spoločnosť. Zamerala sa na podnikové riešenia postavené na SAP technológiách a so špecializáciou na oblasť HR.
Dnes jej služby využívajú nielen najväčšie firmy na slovenskom a českom trhu, ale aj orgány štátnej a verejnej správy, pričom časy sa rýchlo menia aj pre IT. „Zmeny, ktoré nám život priniesol za posledné dva až tri roky, sú také markantné, že len ich adaptácia do života je projektom pre každého z nás,“ naznačujú zakladatelia GLOBESY Fedor Kállay a Štefan Mičko.
Posledné roky sa nesú v znamení radikálnych zmien. Počas pandémie mnoho odvetví utrpelo ťažké straty, IT, naopak, rástlo. Ako vnímate toto obdobie z pohľadu GLOBESY?
Š. M.: Nepovedal by som, že IT na začiatku pandémie rástlo plošne. Rástli typy firiem, ktoré mali v danom čase pripravené vhodné produkty a vedeli ich rýchlo ponúknuť. My sa orientujeme viac na služby, takže reflektujeme nastavenie a potrebu zákazníkov. Tí v prvom polroku pandémie prehodnocovali naplánované investície takmer do všetkých projektov, čo v praxi znamenalo približne šesť mesiacov neistoty. Následne začalo všetko opäť naberať obrátky, no o rok a pol prišiel opačný extrém a posunuli sme sa do rozkolísanej situácie, ktorá sa dá pomenovať ako nová éra.
V čom je tá éra špecifická?
F. K.: V tom, že celú spoločnosť vytrhla z komfortnej zóny a priniesla revolúciu v správaní ľudí. Aj klasická schéma, že človek príde každé ráno fyzicky do práce, je už v niektorých odvetviach úplne zbúraná, čo prináša nové výzvy. Ako sa ľudia cítia, ako sa zmenili pracovné motivácie, aké informácie a impulzy potrebuje manažér, ktorý riadi virtuálny a nevirtuálny tím. Celý systém toho, ako pracovať s ľudským faktorom a rozvíjať ho, aj keď s ním fyzicky nie ste, otvára príležitosti na nové postupy, produkty a služby.
Digitalizácia akceleruje, no v IT na Slovensku dlhodobo chýbajú ľudia. Ako sa staviate k tejto situácií?
Š. M.: Je to téma, ktorej venujeme veľkú pozornosť a zároveň je po nej prirodzene veľký dopyt. Aj my máme za posledný polrok najvyššiu krivku náboru v histórii, no nájsť ľudí nie je vôbec jednoduché. Pre mňa je to hlavne otázka toho, ako firmu nastaviť tak, aby bola z pohľadu kultúry, projektov a technológií dostatočne atraktívna a dokázala ľudí prilákať.
Dnes sa veľa hovorí aj o cloude. Vy ste sa cloudovej personalistike začali venovať v roku 2013. Ako sa k týmto riešeniam vtedy staval slovenský a český trh?
F. K.: Pravda je, že v tom čase ešte nebol na cloud pripravený. Pre firmy sú dáta to najcennejšie, čo majú, a scenár, že ich vložia niekam, kde ich nemajú plne pod svojou kontrolou, bol vtedy ešte nepredstaviteľný.
Čo ovplyvnilo proces zmeny vnímania cloudu?
F. K.: Najskôr prišli prvé lastovičky zo strany poskytovateľov s možnosťou využitia cloudového hardvéru namiesto neustáleho posilňovania zákazníckej infraštruktúry. Následne sa cloud služby rozšírili do formy SaaS. Postupne aj zákazník chápe výhody, ktoré môže získať z nového modelu fungovania s cloudovými službami a prirodzene chce získať konkurenčnú výhodu vo svojom segmente. Nemalú rolu však zohráva aj silný globálny marketing. Softvérové firmy od Microsoftu cez Oracle až po SAP už stavili všetko na cloudovú kartu a sú v tejto stratégii úspešné.
Takže už prebieha radikálny prechod do týchto technológií?
Š. M.: Prechod na cloud nie je pre zákazníka vždy jednoduchá záležitosť. Nepotrebuje nájsť len spôsoby a možnosti, v prvom rade v tom musí vidieť zmysel. Dnes máme projekty, kde prenášame všetky personálne procesy do cloudu, ale sú tu aj firmy, pre ktoré rýchly prechod na cloud s celou existujúcou funkčnosťou nemusí byť to najlepšie riešenie. Stále existuje spektrum technologických možností pre hybridné riešenia a drobné nuansy, ktoré môžu mať veľký význam. Je to porovnanie rizík a výhod, ale technológie majú svoje životné cykly a cloud je logický trend a krok dopredu.
Čo bol v minulosti podobný technologický míľnik?
F. K.: V SAP svete to boli portálové riešenia. Približne pred desiatimi rokmi sme pracovali na projekte pre Orange, ktorý chcel kompletne pokryť HR na portáli. To bol veľký míľnik aj pre nás, lebo to bol prvý SAP HR portál, ktorý tu implementovala slovenská firma a projekt tohto rozsahu by tu vtedy okrem nás zvládla možno jedna firma v Česku.
Orange je dcérskou spoločnosťou nadnárodnej korporácie. Aký priestor majú v takýchto organizáciách lokálni IT dodávatelia?
Š. M.: To závisí od stratégie materských firiem. Sú konzervatívnejšie typy, ktoré globálne rolloutujú korporátne riešenia a na lokálnej úrovni sa do nich už vstúpiť nedá, čo niekedy môže brzdiť rozvoj dcérskych spoločností. Druhý typ sú firmy, kde majú lokálne top manažmenty voľnejšie ruky a môžu participovať na výbere časti globálnych riešení s možnosťou adaptácie na vlastné potreby. Tento typ firiem má širší manévrovací priestor a matky im umožňujú zapájať sa do procesu vlastného rozvoja. V tom je na Slovensku dobrý príklad práve Orange alebo Volkswagen, v Česku skupiny GasNet a innogy.
Do IT ste sa dostali v 90. rokoch. Ako vtedy vyzerala digitalizácia na Slovensku?
F. K.: Vtedy sa všetko rozbiehalo a celé sa to začalo najprv v priemysle. Aj najväčie podniky sa sústreďovali len na kľúčové oblasti ako evidencia údajov, účtovníctvo alebo podpora výroby a do svojich informačných systémov iba začínali pridávať ďalšie procesy. Aj samotný pojem digitalizácia mal vtedy úplne iný význam. Dnes už existuje množstvo hotových riešení, z ktorých si zákazník môže poskladať svoj svet. V minulosti to bola zelená lúka a veľkú časť bolo potrebné vymyslieť, vytvoriť a integrovať do meniacich sa procesov. Bolo to skôr umenie.
Akým vývojom za ten čas prešlo digitálne HR?
Š. M.: Som prekvapený, ako málo za ten čas niektoré firmy vyťažili z informačných systémov a ako málo využívajú dáta, ktoré už dnes majú na stole. Vo výrobe či v logistike prišlo v tomto smere k obrovskému pokroku. Veď aj v potravinách prejde položka pokladnicou, dáta prejdú do skladu a je jasné, kedy objednať nový kus. Aj HR systémy prešli silným vývojom a napríklad celý proces náboru si ako manažér môžete vyklikať v mobile. V praxi je však pomerne málo procesov, ktoré by boli také dotiahnuté a zautomatizované ako napríklad v tej logistike, aj keď HR softvéry tie možnosti už majú.
Je táto situácia špecifická pre ľudské zdroje?
F. K.: Do určitej miery áno, ak hovoríme o logistike či výrobe, tak tam už optimalizujete spojenie technológií s technológiami. V HR spájate ľudí s ľuďmi, na to ich musíte sledovať a vyhodnocovať, čo má úplne iné pravidlá hry a iné legislatívne obmedzenia. Obzvlášť po príchode GDPR. No nie je to len o tom, HR systémy majú obrovský potenciál, ktorý sa v našom regióne ešte naplno nevyužíva.
Aké faktory môžu ovplyvniť rýchlosť digitalizácie tejto oblasti?
Š. M.: Veľkú rolu v tom zohráva firemná kultúra a uvedomenie si potreby prerodu manažéra na lídra so schopnosťou využitia digitálnych nástrojov. Dobudovať jeho schopnosť čítať a využívať dáta so správnym účelom. Tam vidím pre firmy veľkú výzvu a zároveň veľkú príležitosť na najbližšie roky, pričom konzultantské firmy ako my im v tom vedia podať pomocnú ruku.
V čom vidíte budúcnosť a trendy?
Š.M.: Zmeny, ktoré nám život priniesol za posledné dva až tri roky, sú také markantné, že len ich adaptácia do života je projektom pre každého z nás. Či už spomeniem home office, nábor, tímový task manažment, zrod nových lídrov, efektívne vzdelávanie alebo motiváciu a zmysel existencie jednotlivca aj firmy. To sú témy, ktoré tí najlepší teraz musia a budú riešiť.
F.K.: Každá zmena je príležitosť a netreba sa jej báť. Ako vraví jeden múdry človek, treba byť mäkký na ľudí a tvrdý na problém. My budeme pokračovat v ceste ľudskosti v IT a budeme klientom v tomto duchu pomocou HR technologií, našich znalostí a skúseností pomáhať prekonávať výzvy dneška. Nič iné nezostáva, len tvrdá práca, ako vždy.
