Investigatívny novinár z Chorvátska Domagoj Margetić sa venuje mapovaniu balkánskej mafie už dvadsať rokov. Veľkú časť jeho práce tvorí zverejňovanie utajovaných dokumentov spravodajských a bezpečnostných služieb, ale aj dokumentov NATO či krajín EÚ.
Za prezradenie citlivých informácií sa viackrát dostal do problémov. Opakovane čelil vyhrážkam podsvetia, v roku 2014 prežil pokus o vraždu, ktorý súvisel s jeho novinárskou činnosťou. Pred vyše desiatimi rokmi bol zasa potrestaný Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), keďže napriek výstrahe opakovane zverejňoval utajované informácie z procesov, v ktorých figurovali aj ľudia z balkánskeho podsvetia.
Pravosť zverejňovaných dokumentov či jeho zistení nebola spochybnená, podporu mu v oficiálnych vyhláseniach vyjadrila Európska federácia novinárov či zástupkyňa OBSE pre slobodu médií. D. Margetić bol v rokoch 2013 a 2014 ako expert povolaný pred protikorupčný výbor Európskeho parlamentu i orgány Európskej komisie, aby pomáhal objasniť fungovanie ekonomickej kriminality a organizovaného zločinu na Balkáne.
Poznámka vydavateľa: Desať dní pred publikovaním tohto rozhovoru, v ktorom respondent vyslovuje závažné tvrdenia na adresu zahraničných osôb žijúcich v SR, redakcie oslovili rodinu Kukuliovcov aj Samiho Musliju s konkrétnymi otázkami s cieľom získať ich reakciu na uvedené informácie. Oslovení možnosť reagovať nevyužili. Osoby spomínané v článku neboli v SR podľa informácií redakcií odsúdené za žiadny trestný čin.
Ako ste sa dostali k odkrývaniu organizovaného zločinu?
Aktivity balkánskej mafie sledujem a opisujem od roku 1997. Vtedy som sa začal venovať prepojeniam, ktoré mala vládnuca vojnová politická elita na čele s chorvátskym prezidentom Franjom Tuđmanom. Odkrýval som inštitucionálne aj mimoinštitucionálne a osobné prepojenia medzi politickou elitou a dôležitými ľuďmi z prostredia balkánskej mafie. A tiež väzby medzi organizovaným zločinom a spravodajskými a bezpečnostnými orgánmi.
Mnohé z dokumentov, ktoré som odvtedy zverejnil, dokazujú, že balkánska mafia, krytá politickými autoritami, zarába na medzinárodnom obchode so zbraňami, pašovaní drog, tabakových produktov, ľudí a ľudských orgánov či ropných derivátov. Tiež sme odhaľovali, ako sa cez zahraničné siete perú krvavé balkánske miliardy z týchto aktivít, pričom prechádzajú mafiou kontrolovanými operáciami, po ktorých sa očistené zdroje dostanú do legálneho finančného systému.
Ako tieto skupiny fungujú?
Ide o nadnárodnú štruktúru prepojenú s politickými stranami vládnymi i opozičnými, dokonca aj tými, čo si hovoria antisystémové a antiestablišmentové. Mafia chce mať vplyv všade. Dôležité je aj ich prepojenie na štandardných priemyselníkov a banky, tiež na políciu, spravodajské služby, justíciu a prokuratúru.
Domagoj Margetić často pomenúva najzávažnejšie problémy a dostáva sa do konfliktov s mocou. Zdroj: Profimedia.cz
Čo je dnes najväčšia balkánska kriminálna štruktúra?
S veľkým náskokom je to klan Osmani, ktorý má dlhodobú históriu siahajúcu až do obdobia komunizmu, no vďaka svojej agresivite vzrástol najmä za posledných pätnásť rokov. V tom čase drsným spôsobom neutralizoval ostatné skupiny, pričom mu pomohli bezpečnostné zložky v Chorvátsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine, Kosove a v Čiernej Hore. Vďaka svojej sile a vplyvu dnes Osmaniovci pôsobia aj v oblastiach, ktoré presahujú bežný rámec organizovaného zločinu, napríklad v oblasti obchodu s rádioaktívnym materiálom. Ich štruktúra dokáže prepierať obrovské množstvá peňazí, keďže časť ich biznisu je legálna. Kontrolujú napríklad významné stavebné firmy, biznis s odpadom a prítomní sú aj v energetike, kde bol na Balkáne za posledných pätnásť rokov priestor na obrovské zmeny a investície. Veľmi aktívne sa uchytili v Nemecku. Ja som sa dostal k niekoľkým dokumentom nemeckej tajnej služby určeným kancelárke Merkelovej, ktoré opisovali ich aktivity. Aj som ich publikoval pred desiatimi rokmi, vtedy to vzbudilo obrovský záujem.
Ktoré skupiny operujú na našom území?
Je to niekoľko skupín, spája ich to, že ich kontroluje klan Osmani, ktorého operatívnym šéfom je Qazim Osmani, zvaný Felix. V Česku a na Slovensku posilnili svoju prítomnosť po tom, ako sa museli stiahnuť z Nemecka. Česko a Slovensko sú tak dnes pre nich druhou základňou a na tomto území spolupracujú aj s inými silnými skupinami, napríklad s ’Ndranghetou.
Na našom území oficiálne pôsobili viaceré veľké mená balkánskeho narkobiznisu, napríklad Nedžmedin Zeka či Pjeter Nikollaj. Poznáte ich?
Sú to známe firmy, boli podriadení Osmaniho klanu.
Vo firmách so spomínanými ľuďmi bol Sami Musliju, ktorý aj dnes žije na Slovensku. Viete, kto to je?
Samozrejme, že viem. Bol som prvý novinár, ktorý zverejnil spravodajské informácie opisujúce jeho činnosť. A aj činnosť mafiánov, s ktorými je prepojený. Keď som to urobil, vyhrážali sa mi smrťou, jeden z nich bol za to aj odsúdený. Nanešťastie pre nich som jeden pokus o vraždu v roku 2014 prežil, po čom som bol dlhší čas pod policajnou ochranou. No vykonávatelia, objednávatelia ani spolupracovníci neboli dosiaľ odhalení. Myslím si, že polícia chce vec zamiesť napriek tlaku Chorvátskeho zväzu novinárov či medzinárodných žurnalistických organizácií. Práve Sami Muslija a jeho spolupracovníci a organizácia, kam teraz patrí, teda klan Osmani, mali najväčší záujem na mojej likvidácii.
Mafia chce mať vplyv všade, je prepojená na priemysel, políciu, prokuratúru aj súdy
Čomu sa Sami Muslija venoval predtým?
Pred rokom 1990 bol spolupracovník tajnej služby, tá kryla jeho kriminálnu skupinu, respektíve ju podporovala. Išlo o skupinu Krista Gjergjaja. Venovali sa pašovaniu vzácnych kovov, ale aj narkotík a ľudí. Neskôr pôsobil pri UÇK [Kosovská oslobodzovacia armáda], kde fungoval s ľuďmi ako Agim Ceka ci Lulzim Krasniqi, ktorý bol neskôr zabitý, pretože veľa rozprával. Bol jedným z dôstojníkov UÇK, pôsobil v zázemí a mal dobrý prehľad o finančných tokoch medzi UÇK a politikmi. Mal tiež na starosti inkasovanie výpalného od Albáncov v Chorvátsku na podporu UÇK, ktoré vyberal spolku s Krasniqim. O tom je dosť záznamov.
Muslija bol kľúčový človek, ktorý prepájal skupiny v narkobiznise z Kosova, Srbska, Čiernej Hory, Macedónska a Chorvátska, ale tiež Talianska. Preto neskôr pôsobil s týmito ľuďmi aj v Česku a na Slovensku.
Bol niekedy stíhaný?
Viac ráz bol obvinený, aj za bývalej Juhoslávie, aj v Chorvátsku a Macedónsku. Napokon to šlo dostratena a aj dokumenty sa stratili.
Človek s rovnakým menom býva v Bratislave v dome, ktorý vlastní rodina Kukuliovcov. Pôsobia najmä v agrosektore, kde sú veľkými poberateľmi dotácií.
Kukuliovci sú s Muslijom v blízkom kontakte, obe skupiny sú totiž súčasťou klanu Osmani. Bližšie som rodinu Kukuliovcov začal sledovať po roku 2000, keď sa preusporiadavalo balkánske podsvetie. Bratia Burim a Bashkim Osmaniovci boli vtedy stíhaní v Nemecku, a tak sa museli stiahnuť do strednej Európy, aj na Slovensko. Tu nadviazali na veľmi silný vzťah s Kukulim, ktorý už predtým mali. Zápis o Kukuliovcoch som našiel aj v záznamoch nemeckej tajnej služby BND, ktorá monitorovala fungovanie Osmaniovcov v krajine, a tiež v správach NATO, ktoré sa zameriavali na monitorovanie kosovských skupín a ich odnoží.
Od tohto obdobia už možno Kukuliovcov považovať za integrálnu súčasť klanu Osmani, hoci oficiálnych prepojení veľa nenájdete. Svedectvo o týchto udalostiach mám aj od člena rodiny Kačinari, čo je jedna z najsilnejších rodín balkánskeho podsvetia, ale odmietla vstúpiť pod Osmaniovcov. Kristo Gjergjaj sa mi po zverejnení týchto informácií vyhrážal, ukazujúc gesto, ako ma podreže.
Viem, že tieto albánske skupiny sú u vás aj poberateľmi dotácií, čo je paradoxné, pretože potom vlastne podporujete skupiny, ktoré sú prepojené s najväčšou balkánskou mafiou.
Medzi ich partnermi v Česku sme našli človeka s menom Adnan Osmani a v inej ich firme zasa človeka s menom Adnan Osmanoglu, no majú rovnaký dátum narodenia.
Ide o toho istého človeka, Osmaniovci v Turecku operujú pod menom Osmanoglu. Pôsobí tam ich sestra, ktorá je veľmi vplyvná a koordinuje ich s tureckým biznisom. To, že majú viac identít, je štandardom a komplikuje to ich monitorovanie bezpečnostnými zložkami. Turecké vzťahy sú pre Kukuliovcov špecifické, majú tam veľmi dobré kontakty a robia biznis priamo s tureckými skupinami. Tie využívajú svoje európske kontakty aj na pranie špinavých peňazí a na zabezpečenie finančných sietí v Európe.
„V Česku a na Slovensku Osmaniovci posilnili prítomnosť po tom, ako sa museli stiahnuť z Nemecka.“ D. Margetić
Na Balkáne je známe aj meno ich ďalšieho spoločníka v tunajších firmách, ktorým je Servet Bečini. O koho ide?
Bečini je ich systémovou spojkou s vyššie uvedenými štruktúrami Osmaniovcov. Podľa mojich informácií bol koordinátorom pašovania zbraní a ľudí, operoval najmä v prímorskej a ostrovnej časti Chorvátska. Svojho času mal veľmi blízke kontakty s rodinou Krasniqi, ktorá spadá po klan Osmani a dnes sa zaoberá aj potravinárskym biznisom, najmä exportom mäsa.
Vo firme Maham s nimi pôsobila aj osoba s menom Djedović. Poznáte ho?
Djedovićovci majú tiež blízko ku Krasniqimu, ale títo riešili jeho biznis v Bosne a Hercegovine, konkrétne v Sarajeve. Ich človek Mursid Djedović je na zozname osôb spojených s medzinárodným terorizmom, ktorý sme pred časom publikovali. Ide o tajný dokument, ktorý zostavili orgány Bosny a Hercegoviny, keď vyjednávali o bezvízovom režime s EÚ. Nachádza sa na ňom tristo osôb podozrivých zo spolupráce s teroristickými skupinami.
Táto skupina u nás úzko spolupracovala s Talianmi, ktorá je blízko ’Ndranghete. Je to bežné?
Spájajú ich historické väzby. Juh Talianska má stáročia blízko k Albánsku. V Kalábrii je mestečko Spezzano Albanese, kde je silná albánska komunita, len pár kilometrov od mestečka Altomonte, kde je zasa silná ’Ndrangheta. Ľahko si nájdete články o ich vzájomnej spolupráci, najmä v oblasti pašovania drog. Albánske skupiny sú veľmi aktívne pri vstupe heroínu z Blízkeho východu do Európy a kokaínu z Latinskej Ameriky, kde spolupracujú s Talianmi, a to aj na dovoze do Talianska, aj na ďalšej distribúcii do Európy. Celkovo si Osmaniovci a taliansky organizovaný zločin dobre rozumejú, preto je aj dôverná spolupráca klanov Kukuli a Vadala na Slovensku logická.
