Nápad urobiť knihy rozhovorov so svetovými fotografmi vznikol spontánne. „V roku 1984 som ukončil Katedru žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave a o rok neskôr som si kúpil knihu rešpektovanej teoretičky fotografie Daniely Mrázkovej. Dáma českej fotografie, ktoré okrem iného bola 20 rokov riaditeľkou súťaže Czech Press Photo, napísala do publikácie Příběh fotografie niekoľko desiatok kvalitných esejí o fotografoch z celého sveta. Boli v nej zastúpení autori z vtedajšieho Sovietskeho zväzu, zo západnej Európy i Ameriky. Všetci niečo znamenali, boli to majstri v rôznych žánroch fotografie – od reportáže cez sociálne dokumenty, umenie, portrét až po vedeckú fotografiu. Kniha ma oslovila, očarila, bol som z nej v úžase. Vtedy som si povedal, že by bolo pekné s niektorými z tých ľudí sa stretnúť a urobiť rozhovory,“ spomína Juraj Mravec.
Juraj Mravec Zdroj: Alexander Chekmenev
Rozhovor považuje za žáner, ktorý dýcha teplom a človečinou. „Položím otázku a dozviem sa zaujímavú odpoveď, ale aj moja otázka musí byť zaujímavá, nesmie byť všedná a banálna,“ uvažuje Juraj.
Samozrejme, predpokladom bolo naštudovať si tvorbu pánov a dám svetovej fotografie a prečítať si publikácie, ktoré o nich vyšli, čítať rozhovory, ktoré už poskytli. To všetko sa dialo až do roku 1999, keď s priateľom a spolužiakom Viktorom Vojtekom telefonovali do New Yorku niekoľkým fotografom. Kontakty získali od spriaznených duší v Amerike, pomohla najmä Daniela Mrázková.
„Stalo sa, že nás čakali, boli veľkorysí, ponúkli nám vlastné fotografie na ilustrovanie rozhovorov, dostali sme dokonca šancu sami si vybrať, ktoré fotografie chceme. Bolo to vzrušujúce a veľmi nás to bavilo,“ hovorí J. Mravec.
Henri Cartier-Bresson a jeho chlapec s vínom sú ikonami svetovej fotografie Zdroj: Profimedia.cz
Séria v znamení sedmičky
Do prvého dielu projektu získali také esá ako svetového portrétistu Arnolda Newmana, ktorý dnes už nežije, ďalej surrealistov Ralpha Gibsona a Duanea Michalsa, humorného metaforistu Elliotta Erwitta, sociálneho dokumentaristu Brucea Davidsona. „Navštívili sme aj Antonína Kratochvíla, ktorý žil v USA. V Prahe na Czech Press Photo sme urobili rozhovor s Vladimírom Viatkinom, vynikajúcim ruským fotografom. Dali sme dokopy prvú sedmičku rozhovorov,“ vracia sa v pamäti Juraj Mravec.
Arnold Newman Zdroj: SITA
Celá knižná séria vychádza v sérii Sedem. V každej knihe je teda sedem fotografov. „Sedmička je magické číslo, páčilo sa nám, tak sme svoj zámer doň ukotvili. Každý ďalší diel tvorí vždy sedem svetových autorov. Aj dielov bude mať projekt sedem. Zatiaľ vyšli tri, štvrtý je pred dokončením,“ vysvetľuje.
Vydanie knihy znamená veľa autorskej práce, sústredenia i trpezlivosti, ale tiež veľa organizovania a obstarávania peňazí na tlač, papier, distribúciu. Po vydaní prvého dielu prišla hospodárska kríza a ďalšie plány odsunula o niekoľko rokov.
Marc Riboud Zdroj: Profimedia.cz
„Mali sme rozhovory a fotografie ,v zásuvke‘ a nič sa nedialo. Vtedy z projektu vystúpil V. Vojtek a venoval sa iným záležitostiam. Uvedomil som si po jedenástich rokoch, že mám výborný materiál pre druhý diel, a z ničoho nič sa objavil sponzor, človek, ktorý má záujem podporovať tento druh publicistiky. Vyšla dvojka a rok nato trojka – kde mi sponzor zaplatil aj cestu do Spojených štátov a urobil som rozhovory s ďalšími troma americkými fotografmi. Teraz finišujem so štvrtým dielom. Nedávno som bol v Paríži a ešte pocestujem do Londýna,“ hovorí o súčasnosti J. Mravec.
Hoci je v bezprostrednom kontakte s fotografiou, nestal sa z neho fotograf. „Môj syn fotografiu vyštudoval a už teraz je úspešný. Mám z toho radosť,“ hovorí a zdôrazňuje, že jeho vzťah k fotografii je nadšenecký, má veľkú zbierku fotografických monografií.
Anthony Suau Zdroj: Profimedia.cz
Fotografiu majú v génoch
Špičkoví fotografi sú nesmierne skromní a pokorní ľudia. „Veľké osobnosti sú naozaj pokorné a skromné, občas málovravné. Zlomí sa to až vtedy, keď sa mi podarí otvoriť ich, keď ich otázky zaujmú. Potom ma zaplavia informáciami a idú nad rámec toho, na čo som sa pýtal, presahujú otázky. Spomínam si, ako sme s V. Vojtekom hovorili s Marcom Riboudom, niekdajším prezidentom agentúry Magnum. Mali sme naštudované jeho citáty, ktoré predtým povedal. Prekvapil nás. Zmenil názor. Čítali ste dobre, ale dnes si to už nemyslím, povedal v niekoľkých prípadoch. Tak ako sa človek vyvíja, tak sa menia aj jeho názory. Ak sme mu chceli opatrne nadbiehať a presvedčiť ho o tom, že sme sa dobre pripravili, tak sme narazili na bariéru. Staršie tvrdenia poprel a začal uvažovať iným smerom. Bolo to však obohacujúce,“ hovorí Juraj Mravec.
Antonín Kratochvíl Zdroj: Profimedia.cz
Čím sú svetoví fotografi inšpirujúci? Vidia svet tak ako nikto iný. Je pravda, že celá planéta fotografuje na smartfóny, tablety či malé kompakty a ročne vzniknú miliardy fotografií, ale z nich len malé percento má výraznejšiu kvalitu.
„Od fotografov, s ktorými som hovoril, viem, že fotografia je vtedy dobrá, keď má v sebe viacero vrstiev, keď to nie je len obrazový vnem, ale keď je za ním čosi viac, čo sa dá ďalej domýšľať, vysvetľovať. Príkladom môže byť slávna fotografia Henriho Cartiera-Bressona, na ktorej chlapec nesie dve fľaše vína. Jednoduchá kompozícia, ale chlapec má v tvári výraz, ako by bol najdôležitejším človekom na svete. Silný moment,“ pripomína Juraj a rozpráva príbeh fotografky Mary Ellen Markovej, ktorá dostala za úlohu nafotografovať život na bombajskej ulici, kde pracujú prostitútky. Dokázala sa do prostredia vžiť, bývala tam, hovorila so ženami, prijali ju. Vznikol skvelý dokument, lebo pochopila ľudí, dala im vedieť, že je ako oni.
Mary Ellen Marková Zdroj: Gettyimages.com
Svetové fotografické súťaže ovládla v poslednom čase vojnová reportáž a dokumentaristika. Ľudí fascinuje krutosť, bolesť, utrpenie. „Existujú dva pohľady. Jeden reprezentuje napríklad Anthony Suau, s ktorým je rozhovor v druhom diele série. Nafotografoval východoeurópske krajiny po páde železnej opony. Spomenul, že keď sa vrátil z Afriky, žiadny z časopisov nechcel pozitívne ladené fotografie, na ktorých zachytil pomoc chudobným deťom. Vydavatelia nechcú vidieť dobro, lebo ľudia si radšej kupujú zlo, nenávisť, bolesť,“ uvažuje Juraj Mravec a spomína na to, ako sa o fotografii zachytávajúcej utrpenie rozprával s Hansom Jürgenom Burkardom – rozhovor s ním vyjde vo štvrtom pokračovaní série –, ktorý tvrdí, že situácia sa mení. „Šancu majú už aj pozitívne stránky života, ale na svetových fotografických súťažiach stále bodujú fotografie o chudobe, násilí, nešťastí, vojne,“ uzatvára tému Juraj. Mravec.
V novinárskej kariére mal možnosť pracovať s vynikajúcimi fotografmi, Michalom Bakom, Alanom Hyžom, Jozefom Baranom či Jánom Kuchtom. Vysokú kvalitu vidí na žurnalistickej scéne aj dnes, spomenul Roberta Tapperta či Andreja Bána.
Plávajúci guru na rieke Gange Zdroj: Mary Ellen Marková
Juraj Mravec pracuje už trinásty rok v televízii. Hoci aktívne nefotografoval, predsa len využíva vizuálne cítenie. „Keď idem na reportáž, viem, čo a ako chcem. Vizuálnosť príbehu mám v hlave, film vidím dopredu. Aj keď som písal, robil som to tak, aby čitateľ cítil obrazový dej,“ vysvetľuje. Hoci práce na štvrtom pokračovaní knižnej série má stále dosť, v hlave už nosí ďalšie plány. Vyvrcholením bude preklad všetkých 49 rozhovorov a ich vydanie vo veľkej knihe v západnej Európe.
Projekt je unikátny aj vo svetovom meradle, nič podobné nikde ešte nevzniklo. „Úžasné je, že fotografi na moje žiadosti reagujú dobre. Fotoesejistovi Patrickovi Wardovi som do Londýna poslal na ukážku dva staršie rozhovory vo formáte pdf a požiadal ho o stretnutie do štvrtého dielu série. Okamžite reagoval. Dostal som sa do štádia, že významní fotografi majú záujem byť v knihe. Mám aj sny, chcem získať rozhovory so Sebastiaom Salgadom, s Jamesom Nachtweyom a ďalšími esami súčasnej svetovej fotografie,“ naznačuje plány Juraj Mravec.
Vladimír Viatkin Zdroj: Profimedia.cz
Fotografie boli poskytnuté ako súčasť propagácie projektu Interview s fotografiou. Autor je spolupracovník TRENDU.
