Dnes pri tlaku na zvyšovanie produktivity a znižovanie nákladov spojených s čoraz väčším dôrazom na individualizáciu, ako aj nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov na trhu je jasné, že ak chcú firmy zostať zapojené v dodávateľských reťazcoch a udržať si konkurencieschopnosť, musia nové prístupy aplikovať aj ony. Čím skôr, tým lepšie.
Prvý krok na ceste
„Výroba sa vďaka senzorom, robotom, novým identifikačným systémom, automatizácii i prvkom umelej inteligencie stáva čoraz inteligentnejšou. Internet vecí a cloud computing zase umožňujú zo zbieraných dát získavať nové znalosti a využívať ich pri optimalizácii reálnych výrobných systémov,“ uviedol Miloš Bugan, generálny riaditeľ inštitútu CEIT Group, na konferencii Digitálny podnik 2016 v Žiline. Generálnymi partnermi podujatia boli spoločnosti Deloitte a Slovak Telekom.
Miloš Bugan Zdroj: Milan David
Práve digitálny podnik je vnímaný ako prvý krok na ceste k takému často skloňovanému, no pre mnohých stále príliš nekonkrétnemu Priemyslu 4.0. Digitálny podnik totiž predstavuje riešenie, ktoré umožňuje virtuálne zobrazenie skutočnej výroby, podnikových procesov, produktov a zdrojov. Vďaka nemu je možné overiť ich vlastnosti a kvalitu ešte pred samotným rozbehom výroby.
„Pred desiatimi rokmi vnímali firmy v Česku tento koncept ako niečo, čo nie je pre ne. Dnes sú v situácii, že ich tlačí topánka. Bez nových technológií totiž nie sú konkurencieschopné,“ vysvetlil Jiří Honzejk z bývalej IT dcéry Volkswagenu, ktorá fungovala pod názvom Gedas. Tá po predaji nemeckému T-Systems dnes v Česku funguje pod tamojším T-Mobile ČR.
Staré linky do šrotu
Firmy na Slovensku si už podľa riaditeľa spoločnosti Sova Digital Martina Morháča uvedomujú, že bez investícií do moderných výrobných systémov na trhu neprežijú. „Výrobky sa menia. Hromadnosť a opakovanosť klesá. Je potreba neustále prestavovať výrobu a spúšťať nové procesy,“ opísal M. Morháč. V budúcnosti si už podľa neho zákazník nebude pri kúpe vozidla vyberať len rôznu výbavu, ale dostane možnosť individualizácie, keď si auto kompletne prispôsobí svojim požiadavkám. Dnešné výrobné linky už nebudú schopné tieto požiadavky splniť a stanú sa neefektívne.
Martin Morháč Zdroj: Milan David
Konkrétne príklady z praxe prezentoval Marián Stárek, ktorý v závode INA Kysuce (patrí do skupiny Schaeffler) šéfuje oddeleniu priemyselného inžinieringu a výskumu a vývoju. Firma sa pred dvoma rokmi rozhodla zaviesť digitálny podnik, keď jej ako pilotný projekt poslúžilo plánované presťahovanie linky, na ktorej sa vyrábajú komponenty pre zákazníka z automobilového priemyslu. „Na základe tejto práce Schaeffler rozhodol, že INA Kysuce sa stane centrom pre témy digitálneho podniku a začneme obsluhovať závody v strednej a východnej Európe,“ ozrejmil M. Stárek.
Podniky sa podľa neho nesmú báť pustiť do nových oblastí. Aj keď táto zmena môže byť na začiatku finančne náročnejšia, úspora a výsledky sa prejavia hneď pri realizácii pilotného projektu. Firmy navyše nemusia zaviesť digitálny podnik hneď naraz do všetkých svojich oblastí, stačí, keď začnú postupne.
Digitálny babylon
Fabriky si pred nasadením digitálneho podniku podľa M. Morháča musia najprv urobiť poriadok v dátach a procesoch. „Dnes v spoločnostiach panuje digitálny babylon, kde je množstvo rôznych softvérov a dát v rôznej štruktúre,“ myslí si. Objem dát pritom bude už len rásť.
V podnikoch dnes panuje digitálny babylon, kde je množstvo rôznych softvérov a dát v rôznej štruktúre
Odborníčka na kybernetickú bezpečnosť Layla AlAbdulkarimová z holandského Deloittu prognózuje, že do roku 2020 bude na internet napojených viac ako 26 miliárd zariadení. S tým sú však spojené aj nové riziká. „Dnes je možné heknúť autá, drony, lekárske prístroje alebo jadrové elektrárne. Hrozby sa teda presunuli z digitálneho do fyzického sveta,“ povedala L. AlAbdulkarimová.
Dôležití sú aj ľudia
Iný pohľad na nástup nového konceptu ponúkla Daniela Petríková, riaditeľka prešovského dodávateľa komponentov pre sedadlá Lear Corporation Seating. „Firmy musia myslieť nielen na rozvoj technológií, ale aj ľudí, ktorí ich budú používať. Priemysel 4.0 prinesie neustále zmeny, na ktoré sa musia zamestnanci adaptovať,“ uviedla.
Daniela Petríková Zdroj: Milan David
Lear v júli otvoril nové tréningové centrum, kde sa proces zaúčania prispôsobil potrebám nastupujúcej generácie. „Často počúvame, že mladí nechcú robiť. Generácia Y podľa mňa chce pracovať, ale v inom prostredí, ako sme zvyknutí,“ ozrejmila D. Petríková. Nová generácia priniesla do Learu aj viaceré zmeny, keď dovtedy papierový zber dát nahradili digitalizované aplikácie, ku ktorým majú zamestnanci prístup aj cez smartfón. „Elektronizáciou sme navyše zvýšili výkonnosť zariadení o dvanásť percent,“ dodala D. Petríková.
Spoločenské zmeny
Nastupujúce trendy v priemysle prinesú aj hlboké spoločenské zmeny. Firmy, univerzity a výskumné inštitúty pri ich analyzovaní a presadzovaní však podľa Moniky Gatzkeovej z kompetenčného centra CPS.HUB NRW z nemeckého Wuppertalu často zabúdajú komunikovať aj s ďalšími subjektmi, ktorých sa zmeny týkajú.
Monika Gatzkeová Zdroj: Milan David
„Je dôležité pracovať aj s politikmi, musia pochopiť, čo sa deje, lebo sú to oni, kto tvorí legislatívu a právne rámce, v ktorých sa pohybujeme,“ vysvetlila M. Gatzkeová. Centrum sa preto podľa nej snaží zahrnúť aj pohľady rôznych aktérov vrátane odborových združení a zväzov, keďže téma automatizácie a zmeny výrobných procesov sa dotkne predovšetkým zamestnancov.
