Inšpirácie z Linzu: Ako zmeniť provinciu na mesto budúcnosti

Po vojne sa denacifikáciou mesto vyprázdnilo a ostali len železiarne, smrad a špina. Mesto, kde až do osemdesiatych rokov vlastne nikto nechcel žiť, je dnes laboratóriom budúcnosti a high tech značkou na mape nielen Rakúska, ale celého sveta. Rozhodujúci podiel má na tom festival digitálneho umenia a technológií Ars Electronica, ktorý každý rok navštívia desaťtisíce ľudí. O tom, ako podujatie vytvorilo základ progresívnej premeny mesta, sme na košickej konferencii Place! hovorili s riaditeľom výskumu linzského Futurelabu Christopherom Lindingerom.

Podľa dnešných poučiek brandingu má Linz výbornú značku. Mnohým sa pod týmto menom hneď vybaví rozvrhovanie budúcnosti. Bola už pri vzniku festivalu Ars Electronica prítomná myšlienka na tvorbu vonkajšieho imidžu mesta?

Spätne sa núka predstava, že vznik festivalu bol veľký politický a strategický plán, ktorý smeroval k tomu, aby sa z Linzu stalo mesto budúcnosti. Ale nebolo to tak. Na začiatku bolo skôr zúfalé hľadanie chýbajúcej kultúrnej identity. Po druhej svetovej vojne totiž v meste zavládlo absolútne kultúrne vákuum. Jediné, čo ostalo, bol priemysel, v ktorom pracovalo 80 až 90 percent činnej populácie. Vedenie mesta premýšľalo, čo s tým, a napadol im skladateľ Anton Bruckner, ktorý v meste žil a tvoril. Tak vznikol Brucknerov koncertný dom a festival, no postupne sa prišlo na to, že to robotníkov neláka. Otázka bola, ako z festivalu vážnej hudby urobiť niečo, čo by ľudí pritiahlo a zároveň by to nerobilo žiadne iné mesto. A tak v súvislosti s nastupujúcou syntezátorovou hudbou začala koncom sedemdesiatych rokov vznikať Ars Electronica.

Zdroj: Florian Voggeneder

Elektronická hudba tiež nepôsobí ako magnet pre pracujúce masy.

Najdôležitejší na vznikajúcom podujatí bol jeho participatívny element. Bolo tu úsilie vtiahnuť do deja čo najviac ľudí. To bolo kľúčové, aby sa Ars Electronica stala úspešnou. Príkladom je verejná hudobná performancia Klangwolke (Zvukový oblak), pri ktorej prvom predvedení boli ľudia vyzvaní, aby do okien vystavili rádiá s vysielanou hudbou, čím sa mesto premenilo na zvukové pole. Prvé ročníky festivalu, pochopiteľne, sprevádzala skepsa. A mnohým obyvateľom bolo digitálne umenie a uvažovanie o budúcnosti vzdialené. Keď sa však pozriete na históriu festivalu, kde vystúpili ľudia od Timothyho Learyho až po Juliana Assangea a kde bol prvýkrát v Európe predstavený osobný počítač, je zjavné, že sa tam udialo veľa vecí, ktoré boli „tehotné budúcnosťou“. Práve toto vytvorilo okrem pocitu spolunáležitosti aj esenciu alebo identitu mesta.

Pôvodný zámer teda smeroval skôr dovnútra mesta a nie na jeho vonkajšiu prezentáciu?

Jednoznačne. Súviselo to so štartovacou pozíciou a tá bola pre Linz veľmi zlá. Nikto tam nechcel žiť a všetci chceli odtiaľ preč. Mesto smrdelo a malo katastrofálny imidž. Preto bolo v prvom rade potrebné urobiť niečo pre domácich ľudí.

Politici sa naučili, že veciam treba nechať voľný priebeh, aby sa niečo udialo

Premena industriálnych miest na centrá kreativity a kultúry je dnes na programe dňa. Snažia sa o to napríklad aj Košice. Možno povedať, že v Linzi sa to podarilo?

Áno. Treba však odložiť romantickú predstavu, že stačí niečo nakresliť a naprojektovať a zrazu vznikne čosi veľkolepé. Musí to narásť postupne, je nutné sa zaoberať situáciou priamo na mieste a treba do toho zapojiť obyvateľov. V Linzi zafungovalo predovšetkým to, že vznikol kultúrny ekosystém. Je tam veľa aktérov, ktorí sú navzájom poprepájaní, a práve to robí z Linzu to, čím dnes je.

Zdroj: Martin Hielsmair

Ako vznikol tento ekosystém?

Dlhodobo bola centrom diania Ars Electronica. Pred dvadsiatimi rokmi sme vytvorili Futurelab a okolo neho vzniklo veľa malých kultúrnych inštitúcií. Stále však bol problém udržať ľudí v meste. Po roku 2009, keď bol Linz európskym hlavným mestom kultúry, sa ukázalo, že chýba zázemie, ktoré umožní ľuďom v meste pracovať a poskytne im miesto. Toto sa výrazne posunulo vytvorením agentúry Creative Region a predovšetkým prerodom bývalej tabakovej fabriky na hub pre mladých podnikavcov. Tabakfabrik sa stala symbolom toho, ako pritiahnuť a udržať v meste kreatívnych ľudí.

Košice i ďalšie slovenské mestá trpia odlevom talentov. Podarilo sa v Linzi toto zvrátiť?

Určite zostáva viac ľudí. Tu však treba povedať, že pri diskusiách o kreativite sa zvykne predpokladať, že ide o akúsi surovinu, ktorá sa vyskytuje všade a treba ju len vydolovať a napojiť na ekonomiku. Takto to však nie je. Je nutné vytvoriť fundament, na ktorom sa dá stavať. Týka sa to hlavne vzdelávacích inštitúcií, ktoré môžu pritiahnuť mladých ľudí. Keď totiž vychováte celú generáciu, ktorá