Aj keď bankárom pohľad do budúcnosti zastierajú aktuálne problémy so zvýšením ziskovosti úverov a s nesplácanými pôžičkami, predsa existujú otázky, ktoré na nich v budúcnosti čakať budú. Podľa štúdie o spotrebnom financovaní z dielne EFMA bude starnutie obyvateľstva pálčivou otázkou aj v bankovníctve. Kým teraz je v Európe vyše 17 percent obyvateľstva staršieho než 60 rokov, v roku 2030 to bude takmer tridsať. Takéto ročníky sú teraz pre banky často hraničné a starých ľudí už nechcú úverovať. Klienti s viacerými krížikmi na chrbte ani nemusia mať o požičiavanie záujem. Bývanie už majú, na spotrebu toľko neminú. Tejto situácii sa bude treba prispôsobiť. Banky by mohli zmeniť svoje modely na posudzovanie úverov tak, aby túto kategóriu nevylúčili. Vznikať by mohli špeciálne úvery trebárs na medicínske zákroky.
Ďalšou skupinou, ktorá zužuje bázu úverovateľných klientov, sú rodiny s jedným rodičom. Ich podiel podľa štúdie neustále stúpa, v roku 2011 ich bolo v závislosti od krajiny 15 percent až pätina.
Na druhej strane ani mladá generácia, ktorá by mala byť prirodzenou náhradou tej starnúcej, nemusí byť najlepším úverovým potenciálom. Nielen preto, že veľa mladých nevie získať prácu vôbec. Mnohí pracujú len na čiastočný úväzok alebo prechádzajú z jednej práce dohodnutej na krátky čas do druhej rovnako krátkej. Čo žiadateľa o úver atraktívnym nerobí.
Slovenskí bankári sa zatiaľ týmito výzvami nezaoberajú. Podľa Lucie Suďovej z Tatra banky mladí zabezpečia dopyt po úveroch na bývanie najmenej na desať rokov. „Ešte stále sme si dopyt nevystrieľali, aj keď na trhu viacerí klienti refinancujú svoje úvery novými,“ hovorí. Perspektívu na rast podľa nej dáva i citeľná snaha po druhom – lepšom bývaní.
