„Zlepšenie efektivity o pol percenta znamená nárast výroby o 120 ton ročne,“ vyratúva Anton Kret, systémový inžinier spoločnosti Slovalco, najväčšieho tuzemského producenta hliníka.
V Slovalcu sa o optimalizáciu snažia nasadením IT nástrojov, ktoré simulujú správanie elektrolytických pecí pri určitej kvalite vstupnej suroviny. „Vlastnosti oxidu hlinitého poznáme pri jeho naložení u prepravcu. Keďže vieme, že sa k nám dostane napríklad o dva dni, môžeme pripraviť výrobný proces tak, aby bol čo najefektívnejší,“ vysvetľuje A. Kret.
Anton Kret Zdroj: Milan David
Okrem lepšieho plánovania výroby umožní novonasadzovaný IT systém aj predpovedať kritické stavy či rýchlejšie spracúvať dáta z pecných počítačov. Hoci princípy elektrolytickej výroby hliníka sú známe vyše storočia, stále ju možno posúvať na vyšší level.
Aké možnosti prináša digitalizácia pre organizácie, o tom sa diskutovalo na tohtoročnej TREND konferencii Infotrendy 2016. Exkluzívnym partnerom podujatia bola Tatra banka. Generálnymi partnermi boli Accenture, Fortinet, MPH & Partners, Slovak Telekom a Xerox.
Neinformovaní optimisti
Aké technológie sú na Slovensku v kurze, to v exkluzívnom prieskume pre TREND a IT Asociáciu Slovenska (ITAS) medzi pol druha stovkou IT manažérov zisťovala agentúra GfK. Vyplýva z neho, že okrem rozvoja existujúcich technológií sa v uplynulých troch rokoch najviac investovalo do cloudových riešení a mobilných aplikácií pre zákazníkov. Zaujímavé je, že tieto nové segmenty zaostávajú za tými klasickými v hodnotení prínosov a užitočnosti.
„Môže to súvisieť s vyššími očakávaniami. V absolútnom vyjadrení však prevažujú pozitívne hodnotenia,“ dodáva šéfanalytik GfK Július Filo.
Najspokojnejší sú slovenskí ítečkári so softvérom vyvinutým na mieru pre ich firmu a najviac sa im osvedčili štandardné nástroje kybernetickej bezpečnosti. V zásade nič prekvapujúce: softvér predsa podporuje core biznis podniku a firewally či zálohovanie dát sú dnes už nevyhnutnosť.
Július Filo Zdroj: Milan David
O poznanie dramatickejšie boli výsledky prieskumu GfK vo vnímaní stratégie Jednotného digitálneho trhu (Digital Single Market), s ktorým pred časom vyšla Európska komisia. Dve pätiny respondentov o návrhoch na zlepšenie biznisu (a nielen toho online) dosiaľ vôbec nepočuli.
Obdobne je to aj s konceptmi digitalizácie podniku, ako sú Smart Industry alebo Industry 4.0. Pozoruhodné je, že napriek tomu slovenskí ítečkári v týchto iniciatívach vidia prevažne skôr príležitosti než hrozby.
Prezident ITAS-u Mário Lelovský to glosuje slovami, že slovenskí manažéri sú neinformovaní optimisti. Grafy z prieskumov ho však neprekvapujú. Slováci podľa neho riešia úplne iné problémy: „Aby im odberatelia zaplatili faktúry, aby splnili všetky zákonné povinnosti voči úradom. Kým v zahraničí riešia budúce výzvy biznisu, my sa spoliehame na tradičné výrobné a obchodné modely.“
Začnite papierom
Po inšpiratívne príklady nemusia slovenskí ítečkári a ich šéfovia chodiť ďaleko. Príležitosť na skresanie nákladov, zefektívnenie procesov i zlepšenie komunikácie s klientmi ponúka koncept bezpapierovej kancelárie.
Je to možno paradox, ale po príchode e-mailu, od ktorého sa očakávalo, že bude akcelerátorom tohto „megatrendu“, sa spotreba papiera vo firmách naopak zvýšila. A výrazne. Ľudia si na papier netlačia len zákaznícke zmluvy, ale aj nepodstatné e-mailové správy.
František Spurný Zdroj: Milan David
Produktový manažér Xeroxu František Spurný hovorí, že firmy sa usilujú objem tlače každoročne v priemere znižovať o 15 až 20 percent. Xerox je síce firma, ktorá sa preslávila kopírkami, ale dnes už prichádza s nástrojmi, ako pre ne obmedziť spotrebu „paliva“. Napríklad formou gamifikácie, keď softvér odmeňuje používateľov za dodržiavanie zásad, ako je obojstranná tlač. A naopak, penalizuje ich za tlačenie emailov.
S bezpapierovou kanceláriou súvisí biometrický podpis. Aby neprišlo k omylu, nejde o zaručený elektronický podpis, ktorý sa vytvára pomocou nového čipového občianskeho preukazu a má slúžiť na komunikáciu občanov s úradmi.
Biometrický podpis je napísaný vlastnou rukou, dotykovým perom na displeji tabletu. Orange tento koncept používa tri roky. Na 160 pobočkách má osemsto podpisovacích zariadení a biometricky má v súčasnosti podpísaných päť miliónov dokumentov.
Jiří Láznička Zdroj: Milan David
IT manažér Jiří Láznička hovorí o úspore 40 ton papiera, ale tiež o zlepšení servisu pre zákazníka: „Dokument je prakticky hneď, ako ho zákazník biometricky podpíše, k dispozícii pracovníkom na hotline, ktorý tak môže okamžite riešiť problémové situácie.“
Právnik Milan Malata upozorňuje, že legislatívne pravidlá pre papierový a digitálny svet sú v princípe rovnaké. Hoci väčšie povinnosti má firma v tom digitálnom, napríklad z hľadiska ochrany osobných údajov alebo ochrany spotrebiteľa.
Milan Malata Zdroj: Milan David
Dobrá správa je, že zákon pri splnení určitých podmienok umožňuje prevod papierového dokumentu do digitálnej podoby a jeho následnú skartáciu. Relatívne najmenej je upravená definícia a používanie biometrického podpisu, hoci má veľkú perspektívu. Dôležité podľa M. Malatu je, že vymožiteľnosť práv z takto podpísaných dokumentov nie je problém.
Dáta z bezpapierovej kancelárie nemusia firmy držať vo svojich priestoroch. Je pre ne zvyčajne efektívnejšie, keď na ich ukladanie používajú cloudové služby. Rovnako môžu na serveroch v komerčnom datacentre bežať dôležité podnikové aplikácie. Na Slovensku alebo v cudzine, legislatíva to umožňuje.
Miroslav Pikus Zdroj: Milan David
Okrem nižších nákladov či flexibility láka firmy do oblakov aj bezpečnosť. „V cloude sa cítia bezpečnejšie ako doma,“ uzatvára produktový manažér Slovak Telekomu Miroslav Pikus.
