Predstava elektronických úradov je lákavá pre občanov i podnikateľov, ktorí tak môžu povinnosti vybaviť na diaľku a nemusia úradníkom predkladať tie isté papiere a potvrdenia. Je lákavá aj pre štát, ktorý tak môže zefektívniť prevádzku a zvyšovať spokojnosť svojich klientov. Tak prečo už elektronické úrady na Slovensku dávno nefungujú?
O informatizácii verejnej správy sa hovorí 15 rokov. Na ceste od vízie k realite sa veľmi nepohla. Až na výnimky treba na úrady stále chodiť osobne a nosiť štósy dokladov. Objektívne, je naozaj ťažké zmeniť štruktúry a procesy, ktoré nezriedka nastavili ešte súčasníci Márie Terézie. Alebo pokryť v plnom rozsahu oblasti života jednotlivcov a firiem, do ktorých zasahuje štátny aparát, zbiera o nich dáta, reguluje ich.
Škoda, že sa pri elektronizácii rezignovalo z riešenia v štýle „zjednodušovať, zjednodušovať, zjednodušovať“. Vďaka tejto obľúbenej mantre Steva Jobsa sa svet dožil takých úžasných vecí, ako je iPhone či iPad. Namiesto toho sa zažila výhovorka – ako by povedal tulák z Tisícročnej včely, že na informatizáciu treba „peniaze, peňeži a peníze“.
V danej situácii sa mohlo zdať spásou, že sa zdroje našli. Či liečba eurofondmi prinesie želaný účinok, nevedno. Teda aspoň pokiaľ sa pod želaným účinkom myslia fungujúce elektronizované a vzájomne prepojené úrady. Ostáva dúfať, že stovky miliónov eur bruselských peňazí, ktoré sa na informatizáciu pred siedmimi rokmi naplánovali, neskončia vo víre realokácií na iné dôležité „priority“ a/alebo verejných obstarávaní.
Problém s eurofondmi je, že sa stali cieľom, a nie prostriedkom. Inak by sa pri nich nepoužívali slová ako čerpať. Odtiaľ je už len krok k „eldorádu korupcie“, ku ktorému IT biznis so štátom prirovnal (ex)minister, stojaci za zrodom rovnej dane. Žiaľ, jeho jasný odkaz skomplikoval fakt, že na sklonku funkčného obdobia mu pod nosom skolaboval nezvládnutý itečkový projekt v kľúčovej štátnej inštitúcii.
Nelichotivé asociácie o lukratívnom biznise pre zabetónovaných dodávateľov, o tendroch za desiatky miliónov eur, v ktorých „súťaží“ ponuka jediného uchádzača, o predražených zákazkách, o nezmyselných projektoch sú len jedným z rizík zle uchopenej informatizácie. Ďalším môže byť snaha rezortov zamknúť digitalizované údaje prísnymi pravidlami na ich využitie, ktorou sa pred pár mesiacmi prezentovali napríklad kreatívci na úrade katastra.
Najnovším príkladom je strešný zákon o elektronickej verejnej správe, ktorý pripravuje rezort financií. Neriešme, či bazírovanie na zaručenom elektronickom podpise súvisí viac s lobingom etablovaných biznishráčov alebo s európskymi smernicami. Otázka je, či nastavovaný systém pomôže zlepšiť vzťahy bežných ľudí a nevyvolených firiem s verejnými inštitúciami. A či sa podarí dokázať, že informatizácia (nie) je nadávka.
TREND sa v téme venuje v článku Kedy sa bude na úrad chodiť cez web.
