Mario Draghi sa musí rýchlo aklimatizovať v novej pozícii prezidenta Európskej centrálnej banky (ECB), ktorú prevzal 1. novembra. Od februára, keď sa po rezignácii favorizovaného Nemca Axela Webera stal hlavným kandidátom na tento post, sa situácia na starom kontinente otočila o 180 stupňov. Ešte v úvode roka patril medzi devízy jeho kandidatúry protiinflačný (jastrabí) postoj, adekvátny pre silné novoročné oživenie rastu. V závere roka preberá žezlo v situácii, keď sa počet nezamestnaných v eurozóne vyšplhal na najvyššiu úroveň od vzniku spoločných štatistík v roku 1998 a ukazovatele priemyselnej aktivity aj podnikateľskej dôvery varujú pred vážnym spomalením rastu.
Pritom výkyvmi na komoditných trhoch zrýchlená, až trojpercentná inflácia nedáva priestor pre jednoduché, nekontroverzné riešenia. Hoci jadrová inflácia očistená o ceny potravín a energií je stále na relatívne neškodnej úrovni (1,6 %), inflačným cieľom a prvoradým poslaním ECB je celková inflácia. Okrem toho, po rokoch mimoriadne uvoľnenej protikrízovej politiky bolo už na jeseň cítiť pokračujúce oživenie dopytu súkromného sektora po úveroch. V dôsledku toho sa zrýchlil rast peňažnej zásoby. Napriek tomu ECB na ostatnom rokovaní riadiaceho výboru zmiernila hodnotenie inflačných rizík ako „vyvážených“.
Okrem varovania pred spomalením rastu vyslovil na svojej tlačovej konferencii bývalý prezident Jean-Claude Trichet aj prognózu spomalenia inflácie späť k dvojpercentnej úrovni. Nepriamo tak svojmu nástupcovi pootvoril dvere pre potenciálne zníženie základných eurových sadzieb (1,5 %). Ešte pred koncom roka tak môže nový prezident čeliť úlohe, aby vysvetlil zvolený krok. Ak bude unáhlený, môže poškodiť jeho povesť protiinflačného jastraba.
Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.
