Prítomnosť mikroplastov v mozgu zvyšuje obavy z ich potenciálneho vplyvu na neurologické zdravie. Vedci z Univerzity of New Mexico skúmali 91 vzoriek mozgového tkaniva a zistili, že koncentrácia mikroplastov v mozgu bola 10- až 20-krát vyššia ako v pečeni a obličkách. To naznačuje, že mozog je hlavným miestom akumulácie týchto plastových častíc menších ako päť milimetrov.
Zistenia vyvolali obavy z možných neurologických vplyvov mikroplastov, keďže v samostatnej štúdii bolo 24 z 30 krvných zrazenín analyzovaných vzoriek pozitívnych na prítomnosť mikroplastov rôznych tvarov a veľkostí.
Riziko Alzheimera
Tieto častice môžu prekonať hematoencefalickú bariéru, čo môže vyvolať oxidačný stres, zápaly a narušiť normálnu funkciu mozgu. Štúdie preukázali aj súvislosť s vysokou koncentráciou mikroplastov v mozgu s kognitívnym poklesom podobným demencii, čo naznačuje možné spojenie s neuro-degeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba.
Hoci presný rozsah zdravotných následkov ešte nie je plne objasnený, vedci sa obávajú, že dlhodobá expozícia mikročasticiam plastu môže mať vážne následky na zdravie ľudského mozgu.
Mikroplasty sa do tela dostávajú rôznymi spôsobmi vrátane požívania, inhalácie a kontaktu s pokožkou. Odhady naznačujú, že ľudia týždenne „skonzumujú“ približne päť gramov mikroplastov, čo zodpovedá hmotnosti jednej kreditnej karty. Dostávajú sa do tela prostredníctvom kontaminovanej potravy, vody alebo vzduchu.
Prekonajú bariéry
Keď sa mikroplasty dostanú do organizmu, poľahky prekonajú črevnú bariéru a rozšíria sa do životne dôležitých orgánov vrátane mozgu, pečene a obličiek. Stúpajúca koncentrácia mikroplastov v ľudských tkanivách koreluje s narastajúcim environmentálnym znečistením plastmi, čo podčiarkuje naliehavú potrebu globálnych opatrení.
Vedci preto volajú po ďalšom výskume zdravotných dôsledkov mikroplastov. Súčasné štúdie sa totiž väčšinou vykonávali v laboratórnych podmienkach alebo na zvieracích modeloch. Štúdie ukázali, že vystavenie mikroplastom môže výrazne narušiť kognitívne funkcie myší, čo vyvoláva obavy z možných neurologických vplyvov na ľudí. Pri myšiach, ktoré boli vystavené mikroplastom v pitnej vode len tri týždne, sa prejavili zmeny v správaní a kognitívny pokles podobný demencii, pričom pri starších myšiach boli tieto účinky výraznejšie. Iná štúdia ukázala, že podávanie polystyrénových mikroplastov myšiam počas ôsmich týždňov zhoršilo správanie závislé od učenia a pamäti v hipokampe, čo je kľúčová oblasť mozgu podieľajúca sa na tvorbe pamäti.
Mikroplasty dokážu fatálne ovplyvniť aj také kľúčové organy ako pečeň a obličky. Tieto orgány hromadia mikroplasty, čo potenciálne narúša metabolické procesy. Vysoká koncentrácia mikroplastov sa našla aj v reprodukčných orgánoch, čo vyvoláva obavy z ich vplyvu na plodnosť a reprodukčné zdravie. Okrem toho mikroplasty našli placentárnom tkanive, takže by mohli mať vplyv na vývoj plodu a zdravie matiek.
Hoci je na úplné pochopenie neurologických vplyvov mikroplastov na ľudí potrebný ďalší výskum, výsledky štúdií na zvieratách naznačujú, že vystavenie aj relatívne nízkym úrovniam mikroplastov môže zhoršiť kognitívne schopnosti. S očakávaným rýchlym nárastom výroby plastov v nasledujúcom desaťročí vedci zdôrazňujú potrebu rýchlych opatrení na zníženie expozície ľudí týmto všadeprítomným znečisťovateľom. Apelujú na vyvinutie lepších metód na identifikáciu a meranie mikroplastov v tkanivách, ako aj na preskúmanie potenciálnych súvislostí medzi mikroplastmi a neurodegeneratívnymi chorobami.
- Ako eliminovať mikroplasty
- Medzi najčastejšie spôsoby, ako človek dostáva do tela mikroplasty, patria morské živočíchy. Na zníženie príjmu mikroplastov z morských živočíchov je vhodné obmedziť konzumáciu najexponovanejších typov rýb. Prechod na zdravšie alternatívy bielkovín, ako sú strukoviny, môže takisto pomôcť.
- Väčšina spracovaných potravín sa predáva v plastových obaloch. Už samotné spracované potraviny môžu obsahovať veľké množstvo plastov. Kľúčom k eliminácii mikroplastov z obalov je preferovať používanie sklených nádob a fliaš.
- Mikroplasty sa do ľudského tela dostávajú nielen cez jedlo, ale aj dýchaním. Eliminácia mikroplastov je možná uprednostňovaním prírodných tkanín a častým vysávaním, ideálne s HEPA filtrami, ktoré zachytávajú mikročiastočky.
- Najväčším zdrojom mikroplastov je pre ľudské telo voda. Metaštúdie ukázali, že liter balenej vody v plastovom obale obsahuje priemerne 94 mikroplastov. Novšie štúdie však zistili, že v balenej vode sa nachádza až stonásobne viac nanoplastov pozorovateľných iba mikroskopom.