Aké je vlastne mesto, v ktorom žijeme? Skutočne ho poznáme, alebo chodíme zabehanými cestami, úzkymi chodníkmi dopredu naplánovaných pohybov? Je ulica, ktorou ráno chodievame do práce tou istou v nedeľu nadránom? Mestská štruktúra je plná máp, ktoré nepoznáme, ciest, ktoré nikdy neboli nakreslené.
V 50. a 60. rokoch 20. storočia v prostredí politicky, anarchisticky angažovaných umelcov a filozofov ako protest proti racionálne a unifikovane organizovanému kapitalistickému poriadku fungovalo zoskupenie založené na myšlienke, že umelecké zásahy do každodenného prostredia majú silu meniť spoločnosť. Tzv. situacionalistická internacionála bola okrem iného aj radikálnou kritikou funkcionalizmu a súdobého urbanizmu. Situacionalisti v rámci svojej stratégie prepájania umenia a života prišli s metódou tzv. psychogeografie. Jej podstatou je nonkonformný pohľad na vnímanie a prežívanie v urbánnom priestore, konštruovanie situácií mimo zaužívaného kontextu. Tradičné mapy a trasy „prekresľovali“ formou hry – razili pojem derivé – potulovanie sa – putovanie mimo obvyklých, zaužívaných ciest, objavovanie nepoznaných príbehov mesta v nečakaných súvislostiach. Hľadať emóciu, dušu miesta, aby ho následne mohli podrobiť dramatickej rekonštrukcii. Preto aj Ivan Chtcheglov, autor manifestu psychogeografie, chcel demontovať Eiffelovu vežu. Situacionalisti, aktívni účastníci parížskych študentských nepokojov v 60. rokoch, vytvárali pre účely derivé psychogeografické mapy a sprievodcov, klasickým bedekrom sa však ani vzdialene nepodobali. Prvý vznikol ešte v roku 1957 a aj dnes sú psychogeografickí sprievodcovia a prechádzky vyhľadávaným spôsobom kritického či estetického uchopenia miesta, napr. vo Veľkej Británii (na obrázku psychogeografická mapa Londýna).
V susednom Česku si najmä Pražania môžu mentálne mapy hľadať a psychogeografické prechádzky zažiť napr. prostredníctvom výstavy Kartografia nádeje: príbehy sociálnej zmeny v pražskom Centre súčasného umenia DOX, ktorá sa koná do konca februára. Nie náhodou sa výstava zaoberá krízami, protestmi, spoločenskými premenami a sociálnou imagináciou.
