Individuálni darcovia sú stabilizačným pilierom neziskového sektora

Veľmi dôležitým prvkom celého „ekosystému“ je však aj individuálne darcovstvo, ktoré na Slovensku postupne rastie. O tom, ako sa zháňajú peniaze na projekty od bežných darcov, kto sú a na aké projekty prispievajú, sa TREND rozprával s Hanou Mlkvou, ktorá sa v oblasti fundraisingu pohybuje už vyše desať rokov. Svoje meno spojila s projektom Červený nos či s organizáciou Človek v ohrození. Dnes je riaditeľkou piešťanskej nadácie Adeli.

Je v individuálnom darcovstve na Slovensku dosť peňazí?

Peňazí na dobrú vec nikdy nie je dosť. Ich objem však dlhodobo stúpa, najmä po tom, čo začal na Slovensku fungovať model dvojpercentnej daňovej asignácie. Dve percentá však nie sú niečo, čo by si človek musel vyberať z vlastnej peňaženky, tie peniaze mu de facto nepatria. Buď ich dá štátu, alebo nimi podporí tretí sektor. Dôležitejší je preto „čistý“ dar, teda to, čo individuálni darcovia poskytnú nadácii či neziskovej organizácii priamo zo svojich peňazí. Pozitívne je, že aj tento ukazovateľ má na Slovensku z dlhodobého hľadiska rastúcu tendenciu.

Čo spôsobilo tento nárast?

Už spomínaná možnosť daňovej asignácie a s ňou spojené zvýšenie povedomia o darcovstve, ale aj široká škála možností, komu finančné prostriedky poukázať. Zvyšuje sa počet prijímateľov a tí o sebe dávajú hlasnejšie vedieť aj prostredníctvom kampaní. Téma darcovstva v spoločnosti rezonuje. Určite k tomu prispeli aj veľké firmy, ktoré si vytvorili svoje vlastné nadácie a cez ne financujú programy ekológie, umenia, zdravia či komunitného života.

Veľké nadácie majú peniaze na „agresívnejší“ marketing. Čo však malí hráči na trhu? Ako dávajú o sebe vedieť?