Na Slovensku v súčasnosti pôsobí približne 3 600 subjektov zaoberajúcich sa poskytovaním služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti. Len 60 z nich sú členovia vašej komory. Nie je to primálo?
Iste, máme snahu, aby ich bolo viac. Podstatnejšie ako počet členských firiem je však to, že našimi členmi sú „silní hráči“, čo dokladuje, aký počet zamestnancov zastupujú. Z približne 23-tisíc ľudí, ktorí v sektore súkromnej bezpečnosti pracujú, je v našej komore zastúpená tretina.
Účasť v komore, na rozdiel napríklad od advokátov či lekárov, nie je povinná. Nechceli by ste, aby sa zmenila na povinnú?
Nie je to naším cieľom. No chceli by sme, aby komora bola zakotvená v zákone. Ak by sa tak stalo, malo by to určité výhody pre celý sektor, ale najmä pre klientov a zákazníkov. Komora by vedela poskytnúť napr. potenciálnemu zákazníkovi referencie o konkrétnej firme. V súčasnosti udeľujú licencie krajské riaditeľstvá Policajného zboru (PZ). Kontroly, ktoré však on vykonáva, iba overujú formálne dodržiavanie zákona. O kvalite poskytovaných služieb sa klient nemá šancu dozvedieť. A ešte spravidla kontrolujú len tých, ktorí majú licenciu. Na Slovensku pritom pôsobia desiatky subjektov bez licencie, o ktorých kontrolujúci nemajú často ani tušenie. Na to v konečnom dôsledku dopláca najmä neinformovaný zákazník.
Aký význam má potom pre bezpečnostnú firmu byť členom komory?
V prvom rade ide o „značku“. Člen komory sa pri vstupe zaväzuje, že bude plniť Etický kódex SKSB, a z toho vyplýva, že je to tak povediac značka spoľahlivosti a kvality. A keď prebiehajú rôzne rokovania napríklad pri tvorbe legislatívy, s takým množstvom firiem sa jednotlivo nikto baviť nebude. Ak ide o tvorbu zákonov, ich tvorcovia komunikujú vždy so stavovskými organizáciami. Tie tlmočia skúsenosti z praxe, zovšeobecňujú ich, prípadne navrhnú, čo by bolo potrebné zlepšiť.
Máte nejaký konkrétny príklad?
Keď sa pripravovala novela zákona o súkromnej bezpečnosti, aktívne sme sa zúčastnili pri jej tvorbe, dávali sme návrhy a námety, pripomienkovali sme obsah novely, upozorňujeme aj teraz na tzv. legislatívne nezmysly. Napríklad obsahom platnej právnej úpravy sú aj podmienky kladené na zamestnancov, ktoré musia spĺňať, aby mohli vykonávať činnosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti. Ide o bezúhonnosť a spoľahlivosť, odbornú a aj zdravotnú spôsobilosť. Posledný predpoklad zdôrazňujem, pretože iný zákon prikazuje firme zamestnávať určité percento telesne postihnutých, pri čoho nesplnení hrozí mastná pokuta. Problémom je aj to, že musíme pravidelne dokladovať, či nie je vedené trestné konanie voči pracovníkom SBS. Toto potvrdenie predkladáme polícii, ktorá však má najlepší prehľad o tom, voči komu vedie trestné konanie. Nesplnenie tejto povinnosti je, pravdaže, sankcionované pokutami.
Podarilo sa vám s nejakým problémom pohnúť alebo len upozorňujete na nedostatky?
Komora v pozícii ako občianske združenie je väčšinou v úlohe upozorňovateľa. Riešenie viacerých problémov sa však podarilo posunúť správnym smerom, jedným z posledných vjazd do historickej časti Starého mesta v Bratislave. Bezpečnosť tu zabezpečuje aj Policajný zbor, aj Mestská polícia, ktorí majú vjazd zadarmo. SBS však mali platiť poplatok a dosť vysoký. Ako každý bežný občan. Hoci sa nám nepodarilo poplatok pre SBS zrušiť úplne, aspoň ho znížili na únosnejšiu mieru.
Právomoci polície a SBS sú však neporovnateľné.
Príslušníci SBS, najmä strážnej služby, sú, dalo by sa povedať, vojaci v prvej línii. Ich prítomnosť má však v prvom rade preventívnu úlohu, nie represívnu. SBS pracovník nemá ani oveľa viac oprávnení ako bežný človek. Môže zasiahnuť len v prípadoch nutnej obrany a krajnej núdze v záujme ochrany majetku, zdravia, života chránených osôb. Zásah musí byť odôvodnený, nestačí subjektívny pocit pracovníka SBS, musí mať minimálne dôvodné podozrenie, že priamo hrozí útok na tento chránený záujem. Je pritom oprávnený použiť bezpečnostné prostriedky ako putá či obušok. Konanie SBS- -kára musí byť vždy v medziach nutnej obrany či krajnej núdze. Ak osoba uteká, nemôže na ňu napríklad strieľať. Môže pritom zadržať a predviesť na strážne stanovisko len osobu, ktorá sa odmieta alebo nemôže legitimovať a súčasne bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po jeho spáchaní. Alebo ak bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do chráneného objektu. Takéto obmedzenie osobnej slobody však môže trvať len do príchodu polície. Obmedzení je, samozrejme, oveľa viac. Štátna či mestská polícia však nemôže byť všade a firmy ochranu potrebujú.
Súčasťou bezpečnosti a ochrany majetku je aj používanie zabezpečovacej techniky. Často sa spomínajú pulty centralizovanej ochrany, ktoré však prevádzkuje aj štátna polícia, aj mestská, ale aj súkromné firmy. Nedochádza ku konfliktu záujmov?
Dochádza a permanentne. Je rozdiel, či túto technológiu kúpi firma zo svojich prostriedkov a zainvestuje nemalé prostriedky, alebo je nákup hradený zo štátneho či mestského rozpočtu. Veľmi by podnikateľskému prostrediu prospelo, keby boli určené presné pravidlá, zatiaľ sa však s tým nič nedeje. Súkromné objekty by podľa nás nemali byť napojené na technologické zariadenia, ktoré sú určené na ochranu objektov verejného a štátneho záujmu.
V minulosti zaniklo niekoľko bezpečnostných firiem, ktoré ako dôvod uvádzali dumpingové štátne tendre a meniacu sa minimálnu mzdu.
Zmluvy na stráženie bývajú spravidla uzavreté na tri roky s pôvodnou kalkuláciou. Pri náhlom zvýšení minimálnej mzdy už sa zmluvy nedajú zmeniť. To môže byť pre niektoré firmy likvidačné. Známy je aj problém so štátnymi tendrami. Na komore vieme presne vyčísliť, aká môže byť minimálna hodinová sadzba pri zohľadnení minimálnej mzdy a splnení všetkých daňových a odvodových povinností. V súčasnosti je to približne 4,50 – 5,20 eura. Lenže napríklad v tendri niektorých štátnych podnikov či organizácií sa objavili vysúťažené hodinové sadzby aj 2,90 eura. Keď sme upozorňovali na tento problém, Úrad pre verejné obstarávanie neakceptoval náš návrh pri tvorbe zákona o verejnom obstarávaní. Rokovania s ministerstvom práce po celkom pozitívnych prvotných reakciách ostali tiež na mŕtvom bode. Štát, ktorý stanovuje pravidlá a kontroluje ich dodržiavanie, zároveň dumpingovými cenami núti firmy k čiernej práci. Teda k takým aktivitám, ktoré zároveň zakazuje a cez inšpektoráty a daňové úrady proti nim bojuje. Navyše pri veľkej časti pozícií v našom sektore ide o ľudí, ktorí si inú prácu už nevedia nájsť. Okrem zárobku a obživy im SBS prinášajú pocit užitočnosti. Vďaka nim totiž mnohí neskončili na úrade práce. Štát akoby si doteraz nespočítal základné fakty a pri takzvanom šetrení na tendroch zakladá pôdu na vznik väčších škôd.
Aké úlohy si komora kladie do budúcnosti?
V prvom rade chceme dosiahnuť zmenu v oblasti legislatívy. Žiada sa, aby vznikol zákon, ktorý sa vyplatí slušným podnikateľom dodržiavať, a aby sa pre tých, ktorí ho budú obchádzať, to nevyplatilo. Dnes to je, žiaľ, obrátené. Chceme sa tiež podieľať na odstraňovaní legislatívnych nezmyslov, ktoré nám komplikujú život. Ako jednu z hlavných úloh si kladieme, aby sa narovnali podnikateľské podmienky a aby štát, keď už neposkytuje zvláštne podpory a dotácie tomuto sektoru, aspoň nech nevytvára umelé prekážky. Myslím tým napr. problém cien pri tendroch, ale aj veľa administratívnych záťaží a pod. Chceli by sme začať aj tému zvýšenej zákonnej ochrany pracovníkov SBS pri výkone ich povinností a aj ich ohodnotenia. A radi by sme rozbehli aj projekt fondu, ktorý by slúžil na osobitnú podporu v prípade nehody mimoriadnej udalosti, keď ostanú odkázaní na takú podporu.
Imrich Vaváček (64)
Zdroj: SKSB
Po absolvovaní Vysokej školy technickej HF Košice pracoval v rôznych funkciách na Ministerstve vnútra SR ako zástupca prezidenta v Policajnom zbore SR, veliteľ Mestského veliteľstva PZ Bratislava, 1. zástupca riaditeľa na Úrade zahraničných informácií FMV Praha, zástupca prezidenta Prezídia PZ SR, 1. zástupca prezidenta a riaditeľ Kriminálnej polície SR, poradca ministra na Ministerstve pre privatizáciu SR. Od r. 1997 riaditeľ a konateľ Secar, s.r.o., najväčší prevádzkovateľ vyhľadávacích systémov na Slovensku. Od r. 2005 člen prezídia Autoklub SR, od r. 2008 je prezident SKSB. Je ženatý, má jedného syna.
