Podľa psychológov príčina vzniku ilúzie je aj v nedostatku zmyslových dát. Napríklad keď pre hmlu sú inak jasné veci nerozoznateľné. Presne toto sa stalo s druhým dôchodkovým pilierom.
Premiér od roku 2007, teda rok po jeho prvom nástupe na Úrad vlády SR, začal zahmlievať fakt, že súkromné sporenie na dôchodok je nevyhnutnosť. Pretože o desiatky rokov štát na vyplácanie penzií neustále rastúcemu počtu dôchodcov mať nebude. Svojimi pravidelnými útokmi na druhý pilier sa R. Fico snažil vytvoriť dojem, že je nefunkčný, zlý a hlavne nezmyselný. Keď nepomohli slovné ataky, jeho vlády a poslanci začali vytvárať zákony. A namiesto toho, aby nimi postupne opravoval to, čo pravica na začiatku vzniku systému pokazila, prilieval ešte olej do ohňa. S jediným cieľom – dostať státisíce sporiteľov naspäť výlučne do Sociálnej poisťovne.
Pohľad za hranice Slovenska do určitej miery vysvetľuje, prečo premiér voči tomuto systému prechováva takú nevôľu. V Maďarsku, v Poľsku, ale aj v Česku druhý pilier zrušili alebo obmedzili vlády, ktoré boli počas zavádzania tohto systému v opozícii. Táto analógia nie je náhodná. Noví lídri jednoducho nezniesli, že by po ich predchodcoch malo zostať niečo trvácne a dokonca funkčné. Najmä ak ich v tom neradostná ekonomická situácia podporovala.
Vždy bola pritom pravdepodobnejšia možnosť, že sa aj Robert Fico nakoniec rozhodne druhý pilier zrušiť ako opraviť. Jedine tichý súhlas vyše milióna ľudí so systémom a fakt, že sporitelia sa ani počas troch otvorení druhého piliera nerozhýbali do náručia štátnej Sociálnej poisťovne, držali premiéra na uzde. Problémom je, že dlhoročné pretváranie skutočnosti na obraz jeho ilúzie, a to konkrétnymi zásahmi do systému, druhý pilier naozaj poškodilo. A to do takej miery, že otázka o zmysluplnosti druhéeho piliera sa razom stáva pre mnohých relevantnejšia ako kedykoľvek predtým. Najmä pri pohľade na ponuky životných poisťovní, ktoré majú súkromné dôchodky vyplácať. Čerstvému dôchodcovi asi ťažko vysvetlíte, že za jeho nízky súkromný dôchodok môžu do veľkej miery zákony, ktoré v posledných rokoch schvaľovali vlády Smeru. Dôchodcov oprávnene zaujíma len jedna vec, že majú nižší celkový dôchodok, ako keby do druhého piliera nevstúpili.
Nepríjemnosti okolo nižších a zrejme až neférových penzií sa dajú do určitej miery opraviť. Vývoj starnutia populácie a z toho vyplývajúce vysoké nároky na budúce dôchodky sa však nedajú zastaviť ani poprieť. Najmä preto iluzionistom netreba veriť.