Igor Rattaj z TMR: Bagre a žeriavy nemôžu v Tatrách behať ešte ďalších 10 rokov

Začiatkom januára sa zatvorilo či fungovalo v obmedzenej prevádzke niekoľko desiatok lyžiarskych stredísk na Slovensku. Čo to znamená pre ich prevádzkovateľov?

Keď nie je sneh a odíde vám časť hlavnej sezóny, je to problém všetkých stredísk. Globálne otepľovanie tu je a bude také javy spôsobovať. Strieda sa nám veľa teplých a chladných týždňov. Pre strediská to znamená, že musia byť stále pripravené zasnežovať za pomerne krátky čas a dostatočnou vrstvou, aby sa prichystali na teplé týždne. Stalo sa to aj pred Vianocami.

Ako si viete pomôcť?

Čo sme nasnežili, sme dali na kopu a sneh sme nerozhrnuli. Vtedy má väčšiu odolnosť proti teplu. Urobili sme to až po odmäku. Tam, kde sneh rozhrnuli skôr, sa roztopil a na Vianoce nemali nič.

Prežijú teplé zimy menšie nezasnežované lokálne strediská bez investícií?

Nie, bohužiaľ. Prežijú len veľké strediská, ktoré sa navyše budú musieť spájať kapacitne aj prevádzkovo. Malé by dokázali prežiť len vtedy, ak by sa do nich investovalo. Lenže keď zoženú investície, budú musieť predávať lístky extrémne draho, aby sa peniaze vrátili. Navyše, ak to urobia pre stovky ľudí, tak to nie je rentabilné. V stredisku musí byť istý hraničný počet lyžiarov, aby sa to oplatilo prevádzkovať. Platí tu úspora z rozsahu.

Oslovujú vás prevádzkovatelia menších stredísk s ponukou na predaj či vstup?

Občas sa pár fantastov prihlási. Sú to však pre nás malé, neperspektívne veci. To, že majiteľ strediska s tým nevie nič urobiť, aby prosperoval, neznamená, že my budeme vedieť. Trend je taký, že malé strediská zaniknú. Možno niekto prežije s dotáciou alebo nejakým zázrakom, ale inak nie.

Kto bol za vami?

Hovorilo sa