Igor Lichý: Som závislý od čaju a plánovania

Ste ranné vtáča alebo radšej dokončujete projekty v noci?

Mení sa to vekom. Kedysi som bol jednoznačná „sova“, teraz, keď mám rodinu, deti ma zobudia o šiestej. Idem si potom zacvičiť do fitka alebo zabehať do lesa. Niekedy prídem skôr do kancelárie a využijem chvíľu pokoja, kým tam ešte nie je rušno, aby som sa pripravil na nasledujúci deň.

Čo vás dokáže postaviť na nohy okrem kávy?

Základom je dobrý spánok, naplánovať si priority, nenechať sa dostať do stresu riešením nepodstatných detailov a potom čaj. Priznávam, som od neho závislý. Keď sa náhodou minie, mám pokazený celý deň.

Do práce autom alebo na bicykli?

Bývam na kopci a navyše sa nedá vyhnúť jednému úseku, kde je hustá premávka, takže bicykel sa na cestu do práce neujal a slúži výlučne na výlety do lesa alebo po dunajskej hrádzi. Priznávam sa, že aj napriek tomu, že niekoľko našich projektov je založených na utlmovaní automobilovej dopravy, do práce jazdím hlavne autom. Musím však povedať, že často využívam trolejbus. Tu zažívam bizarné situácie, keď v trolejbuse musím občas vybaviť nejaký biznis telefonát a cítim tie rozpaky na druhej strane, že kam sa to dovolali...

Čo vás chráni pred vyhorením?

Mám vo firme našťastie spoločníkov, na ktorých sa môžem vo všetkom spoľahnúť. Môžem si teda občas dopriať sabatikal. No nie je to žiadne more, žiadne hory, žiadna cesta okolo sveta. Podarilo sa mi v posledných rokoch stráviť pár mesiacov v Londýne a pár v New Yorku.

Ako vyzerá vaša nedeľa, ak nejdete do práce?

V nedeľu sa učím nič nerobiť. Pre človeka ako ja je to náročné. Kresťanský zvyk v nedeľu nepracovať bol vlastne forma psychohygieny, ktorý sme, žiaľ, prestali dodržiavať.

Preferujete dobrú reštauráciu alebo vlastnú kuchyňu?

Keď niekam cestujem s kamarátmi, žartujú, že som gastroturista. Mám totiž neovládateľnú túžbu testovať miestne špeciality. Doma som pánom grilu a tepanu, víkend bez grilovania u mňa ani nie je víkend. Keď deti počujú, že idem grilovať, prevracajú oči.

Chceli by ste radšej dom na pláži alebo v horách?

Občas ma opantá pokušenie mať víkendový dom na nejakom atraktívnom mieste. Potom si však predstavím, čo všetko ešte treba dorobiť v dome, v ktorom aktuálne bývam, a rýchlo ma to prejde.

Čo vás dokáže vytočiť do zúrivosti?

Náladu mi dokáže pokaziť kadečo, ale najmä keď na mňa trúbi nejaký nervózny vodič. Vlastne ešte subdodávatelia a ešte ľudia bez fantázie a tí, čo všetko kritizujú a nemajú riešenia a ešte aj tí, čo sa na všetko vytáčajú.

Čím ste posadnutý najviac, ale nie ste na to hrdý?

V každom momente musím mať jasné, čo idem robiť a aké sú priority. Preto si radšej všetko značím a plánujem. Plánujem si aj čas, keď si budem plánovať. Mám na to vymyslený vlastný sofistikovaný systém. Výsledkom toho celého je, že máločo mi unikne alebo máločo zabudnem. Pravda však je, že sa pri tom dosť namakám.

Rada, ktorá vám v živote najviac pomohla?

Keď som bol malý, mama mi často hovorila: Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Je to fakt čudná rada, vôbec som jej nerozumel. Dnes viem, že mnohým zbytočným konfliktom a nedorozumeniam sa dá často predísť vďaka obyčajnému ľudskému prístupu.