Ešte to by nám chýbalo. Tak reagoval predseda jednej z parlamentných strán na otázku, prečo naši policajti na rozdiel od českých dosiaľ nezasahovali u vysoko postavených politikov. „Jednoducho nebol dôvod,“ spresnil pre denník Sme odpoveď Béla Bugár. Vraj verí, že niečo ako korupcia do najvyšších miest nezasahuje.
Sú tri možnosti. Prvá – bývalý podpredseda parlamentu má pravdu. Druhá – B. Bugár aj súčasný policajný prezident sa mýlia. Keďže v charakterovom vybavení či v túžbe napĺňať svoje materiálne potreby sa politici nijako zásadne nelíšia od plebsu, je pravdepodobné, že sa rovnako ako ich voliči v snahe ukojiť svoje túžby občas dopúšťajú nezákonného konania. Tretia možnosť je, že šéf Mosta-Híd aj smerácky šéf policajtov o tejto pravdepodobnosti vedia. No nedošlo im, ako hlúpo človek vyzerá, keď ju neprizná.
Nie je to tak dávno, čo TREND upozornil na čudný predaj emisných povoleniek. Štát na ňom prerobil. Keďže bez súhlasu politikov sa tento biznis uskutočniť nemohol, je namieste sa domnievať, že sa nabalili aj niektorí z nich. Hľa, jeden z dôvodov si myslieť, že druhá možnosť je správna. Otázka znie, prečo sa prehnitým zástupcom ľudu spravodlivosť stále vyhýba.
Kto hľadá odpoveď, nadobudne dojem, že Slovensko postihla špeciálna vtáčia chrípka. Jej pôvodcom sú papagáje a prejavuje sa tak, že policajti a prokurátori opakujú jeden po druhom: „My by sme aj po nich išli, ale tí nad nami nám nedovolia.“ A tí nad nimi? Hovoria to isté.
Nemusí ísť o vírus ani o alibizmus. Spomeňte si na prípad advokátky Márie Mešencovej. Tá súhlasila stať sa policajným agentom, vďaka čomu bolo možné usvedčiť jej kolegu z úplatkárstva. Advokátska komora sa jej za pomoc pri odhalení nezákonnosti „odvďačila“ vyčiarknutím zo zoznamu advokátov. Podobnú skúsenosť mal nejeden policajt či prokurátor.
Takéto zaucho od nadriadených nie je nič príjemné. No ak policajti a prokurátori očakávajú, že ich spoločnosť bude ľutovať, sú na omyle. Od uchádzača o prácu v call-centre nikto neočakáva, že to musí byť odvážny človek. Ale muži zákona a žalobcovia? Kto, ak nie oni, má mať guráž hájiť spravodlivosť, hoc by im za to hrozil krivý pohľad nadriadeného či strata zamestnania? Dnes to vyzerá tak, že kritická masa slovenských vyšetrovateľov a prokurátorov ju nemá. To, a nie politici či nedokonalé zákony, je tragédia tejto krajiny.
Z úst príslušníkov tiež zaznieva (off-record, samozrejme), že keby im šéfoval čestný odborník, ktorý ich nechá robiť svoju prácu, výsledky by sa dostavili. Akoby nechápali, že na strane politikov zväčša neexistuje motivácia takých odborníkov hľadať. Takže čo dnes musia urobiť slovenskí policajti a prokurátori, ak chcú zmeniť korupciou postihnutú realitu, je realitu ignorovať. A nevšímať si šéfov, ktorí od nich vyžadujú, aby sa realite prispôsobovali.
