Ignacio Jaquotot: Slovensko má ešte stále málo bankárov

Zdroj: Intesa Sanpaolo

Akou výzvou sú pre vás aktuálne historicky najnižšie úroky?

Za 30 rokov, čo sa pohybujem v bankovníctve, nemôžem sa rozpamätať na jediný rok, keď by som si povedal – okej, konečne máme dobré podmienky, je to fantastický rok, krajine sa super darí. Také niečo sa nestalo nikdy. A to som pôsobil v rôznych krajinách a po niekoľko rokov. Pre náš biznis je lepšie pôsobiť na trhu, keď sú úroky vyššie. Ale zasa je niekoľko možností aj pri nízkych úrokových sadzbách, osobitne na úverovej strane, pre dlžníkov. Kto by si ešte nedávno predstavil, že si bude môcť vziať hypotéku a kúpiť dom za úrok jedna celá niečo? Čiže súčasná situácia ponúka bankám možnosť úverovať za veľmi atraktívnych podmienok a tiež podporovať cez to ekonomiku. Pretože niekto tie domy musí postaviť, niekto vymaľovať. Banky si teda nemôžu vyberať, v akých podmienkach budú fungovať, musíme sa s tým vyrovnať a byť veľmi prísni na strane výdavkov, efektívni.

Okrem toho čelia banky aj rastúcej regulácii a zmene návykov klientov, digitalizácii. Čo z toho je najväčšou výzvou? A badať rozdiely medzi jednotlivými trhmi?

Nielen banky, ale aj ďalšie biznisy sa musia prispôsobiť meniacemu sa trhu a ten sa mení čoraz rýchlejšie, aj počas roka. Tak ako Travolta či Beatles je už minulosťou aj bankovníctvo zo sedemdesiatych, osemdesiatych aj deväťdesiatych rokov. Aktuálne cítime silný posun v oblasti distribúcie. Najmä v západoeurópskych krajinách bol v deväťdesiatych rokoch dôraz na pobočkovú sieť. Napríklad na Slovensku máte pobočku na každých štyritisíc obyvateľov. V priemere. V západnej Európe je to zhruba polovičný počet. Západná Európa teda musí viac zefektívniť tamojšiu pobočkovú sieť. Čo sa týka bánk v strednej a východnej Európe, ich stratégia sa formovala hlavne po roku 2000. A pobočky sa napríklad na Slovensku otvárajú aj posledné roky. Je jednou z mála krajín v Európe, kde počet pobočiek stále rástol – a to preto, lebo kapacita pobočkovej siete je ešte stále značne pod ostatnými krajinami. Ale vidieť to aj na zamestnanosti v bankách. V Nemecku z každých sto zamestnancov jeden pracuje v banke. V Taliansku je to jeden z dvoch stoviek. Na Slovensku jeden z tristo.

Západ má majetok, Východ prináša zisk

Pohľad na výsledky celej skupiny Intesa Sanpaolo, najväčšej talianskej banky, ukazuje význam investícií do strednej Európy nielen pre túto banku, ale aj pre veľa ostatných zo Západu. V prípade Intesy tvoria zahraničné dcéry len malý podiel na aktívach — dohromady približne osem percent (samotná VÚB je najväčšia s 2,6 percenta) ich príspevok k zisku však tento podiel niekoľkonásobne prevyšuje.

Presne ako uvádza I. Jacquotot, západné banky sa síce starajú o väčšie objemy peňazí, avšak aj ich náklady na personál či správu budov sú výrazne vyššie. Aj preto sa západné banky z Východu nesťahujú ani v čase rastúcich kapitálových požiadaviek. Výnimkou sú krajiny ako Maďarsko, kde vláda zmenila podmienky natoľko, že sa v bankovníctve podnikať už neoplatí. Výhody menších trhov prenášajú banky aj na Západ: na Slovensku sa napríklad často testujú nové technológie, kým ich prijme celá skupina.

Čiže na Slovensku riešite odlišné problémy ako na Západe?

Hlavný problém bankovníctva v západnej Európe sú prebytočné kapacity. Preto tamojšie problémy sú úplne odlišné od tých vašich. Hlavnou výzvou u vás je