Igelitky a schránky

Politické strany sú podobné ako ľudia. Peňazí im nie je nikdy dosť. Akýkoľvek rast príspevkov zo štátneho rozpočtu im iba veľmi ťažko zasýti finančný apetít.

Tradične všetky politické strany zápasia s nedostatkom peňazí. Najhoršie sú na tom nováčikovia. Banky im neveria a ich potreby sú obyčajne vyššie, ako sú si schopní zaistiť z transparentných transakcií. Tradičné politické strany zas používajú osvedčenú metódu, keď služby, ktoré potrebujú, neplatia v štandardných trhových cenách. Veľké strany si musia strážiť aj to, aby niektorí členovia „neobchodovali“ v mene politických strán. A na svoj účet. Stať sa to môže ľahko aj v regiónoch, keď centrály odkážu svojich stúpencov na akýsi zvláštny druh samofinancovania pri regionálnych voľbách. Podnikatelia, ktorí pristúpia na takúto hru s politikmi, sa iba ťažko budú pýtať v centrálach, či peniaze alebo igelitka odišli na správnu adresu. Alebo či všetko, čo do nej vložili, aj skončilo v patričnej plechovej skrini.