Ministerstvo financií sa po úprave hypoték a stavebného sporenia chystá posvietiť si aj na hypotekárne záložné listy (HZL). Tieto cenné papiere sú banky povinné v zákonom určenej výške emitovať na krytie poskytnutých hypoték. Ich vydávanie je pritom nadviazané len na poskytovanie „pravých“ hypotekárnych úverov, teda tých, ktorých podmienky upravuje zákon o bankách. Banky v posledných rokoch pritom uprednostňujú poskytovanie rôznych iných úverov na bývanie, ktoré sú de facto spotrebnými úvermi založenými nehnuteľnosťami.
Jedným z dôvodom odklonu od klasických hypoték je práve povinnosť emitovať k nim povinne HZL. To plánuje ministerstvo financií zmeniť. Ako minulý týždeň povedal na konferencii TRENDU Ján Tóth z ministerského Inštitútu finančnej politiky, do úvahy pripadá i zváženie možnosti zrušiť povinné emitovanie týchto cenných papierov, keďže banky to vedia obísť. „Vidíme v tom zlý stav. Budeme o tom ďalej diskutovať s centrálnou bankou i komerčnými bankami,“ dodal štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška.
Národná banka Slovenska (NBS) ich považuje za dobrý nástroj na zabezpečenie dlhodobých zdrojov v prípade krytia dlhodobých úverových vzťahov, ktorý „teraz nie celkom dobre funguje“, komentoval za centrálnu banku šéf dohľadu Vladimír Dvořáček.
Šéf bankovej asociácie a Tatra banky Igor Vida by tento nástroj nerušil. Naopak, zatraktívnil by podmienky tak, aby bolo pre banky výhodné HZL emitovať. Potom by sa k poskytovaniu hypoték vrátili i tie banky, ktoré sa teraz orientujú na takzvané úvery na bývanie, povedal na podujatí TRENDU.
Hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer dodáva, že nástroju by prospelo, ak by sa zmenilo súčasné úzke prepojenie výšky poskytnutých hypoték s objemom emitovaných HZL. Sporiteľňa je lídrom v poskytovaní iných úverov na bývanie než klasických hypoték. „To núti banky vydávať HZL aj v čase, ktorý nemusí byť pre ne vhodný z pohľadu splatnosti alebo ceny HZL,“ uviedol Š. Frimmer s tým, že by malo byť možné emitovať tieto cenné papiere aj na krytie iných úverov zabezpečených nehnuteľnosťou.
Priestor na zlepšenie vidia banky aj v poplatkoch, ktoré si v súvislosti s emitovaním a obchodmi nárokuje centrálny depozitár a Burza cenných papierov v Bratislave. Ich zníženie by mohlo zvýšiť ponúkané výnosy.
V posledných rokoch si kupujú hypolisty nielen veľkí inštitucionálni investori, ale aj drobní klienti, ktorým ich aktívne ponúkajú predovšetkým veľké banky. (xm, tl)