Hypotéka roka 2015: S vozíčkom najľahšie do sporiteľne

V prípade architektonických bariér mali ľudia s telesným postihnutím výhradu iba v prípade umiestnenia čítačky kariet. Rozmiestnenie bankomatov aj ich prístupnosť sa im zdala vyhovujúca. Čo sa týka rozsahu služieb, balíček Senior spĺňal predstavy hodnotiteľov, ale „poplatky za bankové operácie sa im zdali vyššie“.

Oceňujú ústretovosť

Ľudia s telesným postihnutím, ktorí sa zapojili do prieskumu, sa pri komunikácii v jednotlivých pobočkách nestretli s problémami, naopak, vyzdvihli veľkú ústretovosť. Niektorí napísali dokonca, že pobočku možno navštíviť aj s asistenčným vodiacim psom. „Pokiaľ ide o služby, ktoré sa dajú vybaviť z domu, SLSP ich má dostatočný počet,“ hodnotí zväz. „Banka napríklad ponúka telebanking, zadávať trvalé príkazy k platbe, kreditná karta sa dá poslať aj kuriérom a podobne.“

Samotný Slovenský zväz telesne postihnutých zdôrazňuje, že v porovnaní s inými inštitúciami je ústretovosť bánk a poisťovní voči hendikepovaným najväčšia. Aj tu sa však nájdu nedostatky, ale spravidla nevychádzajú z neochoty, skôr z nepochopenia potrieb vozičkárov. Typickým príkladom je, že hoci je prístup k bankomatu bezbariérový, pre málo miesta sa pri ňom nedokáže klient na vozíčku otočiť.

Problémom je aj umiestňovanie zbytočných bariér ako napríklad kvetináča, ktorý vozičkárovi zahatá prístup k bankomatu. V inom prípade si banka neuvedomí, že nestačí, aby bol bezbariérový len prístup do pobočky, ale mal by byť aj k samotnému bankomatu. Vo všeobecnosti platí, že problémy s prístupom sú najmä v historických budovách.

Aj požiadavky nevidiacich

Názor na prítomnosť bariér sa však medzi ľuďmi s rôznym druhom postihnutia líši. To, čo zavadzia vozičkárom, môže za určitých okolností pomôcť nevidiacim. Pre nich sú architektonické bariéry orientačným prvkom v priestore. „V prípade ľudí so zrakovým postihnutím je teda bariérou aj situácia, že sa v prostredí nenachádza dostatok pre nich zrozumiteľných prvkov, podľa ktorých by sa mohli orientovať a ktoré by im tak zabezpečili bezpečný a samostatný prístup,“ upozorňuje Únia slabozrakých a nevidiacich Slovenska.

Príkladom je znižovanie obrubníkov, čím sa na jednej strane síce zabezpečí prístupnosť pre telesne postihnutých ľudí, no na druhej strane odstráni označenie vozovky a nevidiaci nevedia, kadiaľ môžu bezpečne ísť. „Riešením je návrh bezbariérových úprav so zreteľom na obe skupiny – telesne aj zrakovo postihnutých, a teda zníženie kraja a zároveň vybudovanie varovného pásu pre nevidiacich. Iba takto komplexne vyriešený okraj môžeme považovať za bezbariérový,“ upozorňuje únia a dodáva, že pokiaľ je myšlienka prístupnosti pre zrakovo postihnutých zapracovaná do projektovej dokumentácie stavby už od prvých stupňov riešenia, opatrenia nie sú finančne náročné.