Pohľad skeptika / Tomáš Nejedlý
Kto by nemal zimomriavky z predstavy, že práve v jeho krajine sa začne dopravná revolúcia? Dirk Ahlborn ponúkol Slovákom sen, ktorý je rozprávkový pre vedcov aj investorov. Veď každý, kto v ranej fáze investuje do projektu s potenciálom nahradiť lietadlá či vlaky, sa môže stať milionárom.
Čo však zatiaľ vieme o Hyperloope? Tím nadšencov pracuje na projekte popri svojej hlavnej práci. Ich odmenou nie je plat, ale prísľub akcií v prípade vstupu na burzu. Nepoznáme ich mená ani podrobné technické riešenia. Nevieme o zaregistrovaných patentoch. Chýba jasné finančné krytie. Pôvodne mala ísť firma na burzu v druhom štvrťroku 2016, dnes sa hovorí o alternatívnom financovaní. Pre porovnanie – konkurenčná Hyperloop Technologies (HT) má 120 zamestnancov, je krytá silným zakladateľom a 37 miliónmi dolárov rizikového kapitálu. Na rozdiel od HTT zverejňuje mená investorov aj informácie o postupe prác.
D. Ahlborn prezentuje okrem viery v silu „crowdu“ len tri silné „karty“. Prvou je náskok pred konkurenciou. Áno, projekt zverejnil dva roky pred HT, ale či je to aj technologický náskok, nevieme. Po druhé, HTT má dohodu s projektantmi solárneho mestečka Quay Valley v Kalifornii, kde má stáť trať Hyperloopu v roku 2019. No mesto aj rýchla rúra je zatiaľ len na papieri.
Najväčším esom je dnes prísľub spolupráce od slovenskej vlády. Kabinet tým D. Ahlborna marketingovo výrazne podporil a hoci sa nehovorí o finančnom krytí, indície hovoria, že v hre sú peniaze z aktuálneho programového obdobia. To skončí v roku 2020, rovnako ako plánovaný termín dokončenia Hyperloopu v Bratislave. Takto zrazu dáva zmysel aj umiestnenie do stredoeurópskeho mestečka, a nie do súmestí s desiatkami miliónov obyvateľov.
Mali by sme spozornieť. Namiesto revolúcie v doprave môžeme mať predražený projekt, ktorý bude riešiť najmä čerpanie eurofondov a finančný profit vyvolených firiem a politikov.
Pohľad optimistu / Marián Biel
Nič také nemôže fungovať a na Slovensku už vôbec nie. Určite to skončí len prehajdákaním štátnych miliónov. Aj takéto názory sa začali šíriť po oznámeniach, že HTT uvažuje o budovaní exotického dopravného prostriedku v Bratislave. Samozrejme, veľké, či priam gigantické projekty, do ktorých je navyše zapojený štát, si vyžadujú ostražitosť. Lenže niektoré ohlasy sa ani nedajú nazvať skepsou či pochybovaním. Už vopred poznajú odpovede na nepoložené otázky. Napriek tomu, že prebieha len prvé obdobie spoznávania sa.
Nedôvera sa týka aj superrýchleho systému samotného. Áno, Hyperloop je stále len myšlienka. No na tvorbe prototypu aktívne pracuje nielen HTT, ale aj divízia v projekte SpaceX Elona Muska. Alebo firma Hyperloop Technologies, ktorú vedie Rob Lloyd, bývalý šéf predaja a vývoja v Ciscu, a ktorej technologickým šéfom je Brogan Bambrogan, ktorý prišiel zo SpaceX. Od investorov vyzbierali 37 miliónov dolárov, v januári si prenajali pozemky v Nevade a začínajú stavať testovaciu trať. Stovky odborníkov v týchto firmách Hyperloopu dôverujú. Veria, že má zmysel na projekte pracovať. Mimochodom, lietajúcich bratov Wrightovcov tiež svet najprv nebral vážne.
Nedôveru dnes vzbudzuje každý projekt, ktorý sa čo len obtrie o vládnu podporu alebo fondy. Preto futuristický megaprojekt pre mnohé uši znie neuveriteľne či podozrivo. Ale znova, Dirk Ahlborn tu bol len na úvodných stretnutiach. Zatiaľ sa nikto k ničomu nezaviazal a žiadne peniaze neboli investované. Hovorilo sa len o delení nákladov na lokálnu štúdiu uskutočniteľnosti.
Áno, so svojimi investormi by to HTT mohli zvládnuť aj sami. Ale nemali by sme proaktívne prispieť aj my? Ako v každom biznise, môžeme stratiť svoj vklad. Ale v banku je možnosť vytvoriť technologický fenomén, ktorý priláka ešte viac turistov ako cestujúcich. A tiež možnosť vybudovať výskumný hub globálneho významu. To je sen všetkých univerzít a vedeckých inštitúcií. A mohli by byť zo Slovenska.
