Hyperloop môže priniesť realitu s dinosaurami

Z Viedne do Bratislavy začal premávať parný vlak. Je až trochu symbolické, že v politicky špecifickom období na Slovensko mieri znova vynález, ktorý má potenciál zmeniť pohľad na pracovný aj súkromný život. A znova ide o dopravný prostriedok a dokonca opäť sa plánuje trať z Bratislavy do Viedne.

Elon Musk prišiel s nápadom potrubného dopravného prostriedku pred štyrmi rokmi. No ako vraví, jeho mozgovú kapacitu naplno vyťažujú ďalšie dva projekty. Automobilka Tesla Motors a vývoj rakiet HyperX. Plus spoluúčasť na projekte Solar City. Hyperloop preto ponúkol svetu vo forme open source.

Do jeho vývoja sa postupne pustilo niekoľko firiem, z ktorých sa momentálne najďalej dostali Hyperloop Technologies a Hyperloop Transportation Technologies. Dirk Ahlborn, americký podnikateľ s nemeckým pôvodom a výkonný riaditeľ druhej menovanej spoločnosti, pred pár dňami prekvapil svojou návštevou Slovenska s cieľom zistiť, či by tu Hyperloop mohol vzniknúť.

Ako Concorde v potrubí

Hyperloop je akési spojenie metra a rýchlovlakov Maglev. Základom je takmer vákuové potrubie. V ňom sa pohybuje kapsula vznášajúca sa na dvojmilimetrových vzduchových vankúšoch. To znamená nulové trenie a minimálny odpor vzduchu pred kapsulou. Tá ho ešte turbínou v prednej časti nasáva a vypúšťa za sebou. Týmto spôsobom sa rýchlosť kapsúl posunula až na 1 200 kilometrov za hodinu.

S tým sú späté obavy, či je cestovanie pohodlné. Rýchlosť samotná nie je problém, veď lietadlá dosahujú rýchlosť okolo tisíc kilometrov za hodinu a nikto sa v nich necíti pritlačený do sedadla. To sa deje len pri štarte a brzdení, keď Hyperloop dosiahne preťaženie do 1 G. Rovnaké zrýchlenie pocíti človek napríklad pri plnom štarte elektromobilu Tesla Model S P85D, respektíve pri zrýchlení z 0 na 100 km/h za 3,2 sekundy. Pri cestovaní v zákrutách to má byť okolo 0,5 G. Potrubia budú bez okien, ale nahradia ich displeje s rozšírenou realitou. Človek bude mať pocit, že sa pozerá na krajinu, v ktorej však môžu pobehovať dinosaury alebo rytieri. D. Ahlborn sa netají, že cestovanie týmto spôsobom má byť aj zábavný a relaxačný zážitok.

Hyperloop potrubia sú na podstavcoch niekoľko metrov nad zemou kvôli stabilite. Vedia sa vyrovnať so zemetrasením podobným spôsobom ako moderné výškové budovy. D. Ahlborn spomenul, že sa snažia využiť všetky aspekty projektu, a preto majú tím, ktorí hľadá využitie pilierov aj na iné funkcie. Napríklad ako vertikálne záhrady alebo na zber vody. A v neposlednom rade je takáto forma citlivejšia pre životné prostredie, pod traťou sa môžu naďalej pásť kravy alebo behať srnky.

Dôležitou súčasťou systému je, že na pohon využíva obnoviteľnú energiu, ktorú si sám vyrába. Najčastejšie sú spomínané solárne panely na potrubí, ale podľa možností sa dá použiť aj veterná, geotermálna či kinetická energia. Navyše pohon modulov si má podľa prvých prepočtov vyžiadať len približne desať percent vyrobenej energie. Hyperloop by tak mohol fungovať aj ako dodávateľ elektriny pre okolitých odberateľov.

Zdroj: Hyperloop Technologies

Širokorozchodná II

Podnikateľský projekt by mal spĺňať tri základné atribúty – uspokojovať potreby ľudí, neporušovať zákony a prinášať zisk. Projekt kapsulovej dopravy medzi Bratislavou a Viedňou je z toho pohľadu zatiaľ len vzdušným zámkom a nie reálnym biznis plánom, ktorý sa podarí zrealizovať do roku 2020 – napriek titulkom svetových médií.

Skutočný biznis, ktorého sme zatiaľ svedkami, je