Hydinári, ktorí pre svojich ľudí stavajú domy

Podnik s dvesto pracovníkmi má vypracovaný široký program benefitov, ktorým prekonáva aj väčšinu nadnárodných korporácií. Dôvod je pritom prostý. „Zakladatelia firmy v sebe majú silné sociálne cítenie, nevnímajú podnikanie len ako prostriedok na tvorbu zisku, ale pozerajú sa naň v širšom spoločenskom kontexte,“ hovorí Timotej Husár, syn zakladateľa a obchodný zástupca spoločnosti.

K domom pribudli aj byty

S výstavbou prvých piatich rodinných domov začali v HSH ešte v deväťdesiatych rokoch. Majitelia takto riešili problém zamestnancov, ktorí chceli zostať robiť vo firme, no mali problém s bývaním. Buď nemali kde bývať, alebo pre nich bolo komplikované dochádzať do podniku. Firma preto kúpila pozemky vo Veľkom Záluží neďaleko bitúnku a za vlastné prostriedky postavila zástavbu rodinných domov s vlastnou záhradou. Využívať ich môžu zamestnanci firmy s rodinami.

Mesačný prenájom je sto eur. Trhové ceny v regióne sa pritom pohybujú na úrovni šesťsto až sedemsto eur. „Nie je to pre nás ziskový projekt, vnímame to ako investíciu do ľudí,“ tvrdí T. Husár.

Hydinári už postavili 25 rodinných domov, v ktorých momentálne býva devätnásť rodín. Minulý rok, navyše, začala firma rekonštruovať niekdajšiu administratívnu budovu na poľnohospodárskom družstve vo Veľkom Záluží. Vlani dokončila nadstavbu a v tomto roku sa pustila do obnovy druhého poschodia. Pribúdajú tam najmä jedno- a dvojizbové byty. „Potrebovali sme menšie byty. Dnes je trend bývania v bytoch, vyšli sme preto zamestnancom v ústrety,“ dopĺňa T. Husár. O tom, kto byt alebo dom dostane, rozhodujú majitelia firmy. Doteraz vyhoveli všetkým žiadostiam.

Vizitka HSH

Nízka fluktuácia

Nie všetky výhody sa však vo firme stretli s úspechom. HSH po prelome milénia postavila vlastnú drevenicu pri obci Vyhne, ktorú ponúkala pracovníkom na týždeň zadarmo na dovolenku. Súčasťou bola aj strava. Prvý rok ešte mali ľudia záujem, no ten postupne upadal, objavili sa aj nespokojné hlasy. Podnik preto tento benefit prestal poskytovať a drevenicu dnes využíva ako penzión na komerčné účely.

Aj vďaka benefitom je fluktuácia vo firme len päť percent ročne. Pre HSH je to dôležité najmä v situácii, keď v Nitre stavia závod Jaguar.

Zamestnanecké výhody v HSH pribúdajú postupne podľa toho, o čo je medzi ľuďmi záujem. Dôležitý je preto neformálny vzťah medzi pracovníkmi a majiteľmi firmy postavený na otvorenosti, aby sa ľudia nebáli povedať svoj názor. „Stále sa snažíme dávať ľuďom niečo navyše, aby mali väčšiu motiváciu podať lepší výkon a cítili sa dobre,“ ozrejmuje T. Husár s tým, že samotná práca nie je ľahká. Ľudia robia od rána od piatej v dvanásťstupňových teplotách.

Aj vďaka benefitom je fluktuácia vo firme len päť percent ročne, čo je výnimočne nízke číslo. Pre HSH je to dôležité najmä v aktuálnej situácii, keď v Nitre stavia svoj závod štvrtá automobilka Jaguar Land Rover a spolu s ňou prichádzajú alebo rozširujú kapacity ďalší dodávatelia. Záujem o ľudí bude preto enormný, a to aj o tých menej kvalifikovaných.

Platy v agrosektore sa pritom pohybujú pod hranicou priemernej mzdy. HSH však zamestnancom ponúka ako benefit trinásty plat v závislosti od hospodárskeho výsledku firmy. Nikto v podniku zároveň nepoberá minimálnu mzdu. K ďalším výhodám patria aj raňajky s obedom za jedno euro, rodičom školopovinných detí zase podnik prispieva na nákup školských pomôcok.

„Zamestnancom poskytujeme aj pôžičky, máme zriadenú vlastnú nadáciu, cez ktorú prispievame na pooperačné rehabilitácie alebo zdravotné pomôcky pre našich pracovníkov,“ vyratúva T. Husár. Aj preto firma dostala ocenenie Via Bona Slovakia Nadácie Pontis v kategórii Skvelý zamestnávateľ.

Zdroj: HSH

Odlíšiť sa kvalitou

HSH je najmenšou z trojice domácich hydinární, na svojom konte má však viacero prvenstiev. Už od svojho vzniku v roku 1992 používala ako jediná na Slovensku technológiu chladenia vzduchom namiesto vtedy tradičného chladenia vodou. V začiatkoch bola kapacita hydinárne len dvetisíc kurčiat denne. Postupne sa rozrastala a dnes dokáže denne spracovať až tridsaťtisíc kusov hydiny. Momentálne nejde na plný výkon. „Nikdy sme sa nesnažili ísť cestou kvantity. Boli sme prví, ktorí na Slovensku začali s welfare chovom. Chceli sme sa odlíšiť a ponúknuť kvalitu,“ spomína T. Husár.

Podnik zakladal jeho otec Timotej spolu s Jozefom Halvelandom. Začínali na zelenej lúke len s jednou malou budovou. K nej postupne pristavili bitúnok a po piatich rokoch pridali výrobu produktov z hydiny ako šunky, párky, nátierky alebo klobásy.

Zmena nastala po vstupe Slovenska do EÚ, keď do krajiny začala prúdiť lacná hydina zo zahraničia. „Ľudia na Slovensku neboli vychovávaní k lokálpatriotizmu. Preto ich nákupné správanie silno ovplyvňovala cena, nie kvalita či pôvod,“ zdôrazňuje T. Husár.

Welfare kura

HSH sa nepustili do cenového boja s lacným dovozom zo zahraničia. Nemali záujem konkurovať nákladom farmárov z Poľska či Brazílie. Rozhodli sa preto, že pôjdu inou cestou. Od roku 2010 prešli na welfare chov kureniec, ktorý má