Húževnaté Nemecko sa nechystá na porážku. Od ruského fiaska mieri k subvencovanej prosperite

Slovensku sa ostatných 30 rokov darilo. Odkedy vznikol samostatný štát, HDP na obyvateľa meraný paritou kúpnej sily vzrástol takmer trojnásobne. Životná úroveň Slovákov sa zlepšila omnoho rýchlejšie ako vo zvyšku sveta, ktorého HDP na obyvateľa rástlo iba polovičným tempom.

Kým pred troma dekádami bol HDP na Slováka takmer rovnaký ako u priemerného pozemšťana, teraz je dvojnásobne vyšší. Slovensko tak zažilo veľmi úspešný príbeh.

Šťastná náhoda

Do veľkej miery za ním stojí skôr šťastná náhoda ako plánovaná hospodárska politika. Po páde socializmu čakala v celom východnom bloku na príležitosť mladá, vzdelaná a lacná pracovná masa.

Fungujúca infraštruktúra a relatívne kvalitná legislatíva primäli kapitál, najmä ten nemecký, k veľkým investíciám do výstavby závodov a tovární v celej východnej Európe. Vstup do NATO a neskôr do Európskej únie spečatil napojenie väčšiny bývalých socialistických krajín do západného bloku.

Lacná a početná pracovná sila, nízka zadlženosť obyvateľstva, nadpriemerná vzdelanosť v priemyselných odvetviach, prílev zahraničného kapitálu, slušná právna istota a lacné ruské energie – to bol mix faktorov, ktorý Slovensko vystrelil medzi tretinu najbohatších štátov sveta.

Za 30 rokov sa však toho veľa zmenilo – ekonomický cyklus krajiny začal starnúť. Pracovná sila dozrela, predražila sa a jej početnosť sa začala scvrkávať. Slovensko sa zároveň stalo najzadlženejšou bývalou socialistickou krajinou, keď prudko narástol dlh domácností aj vlády. Vzdelanosť dlhodobo upadá a podnikatelia sa čoraz častejšie sťažujú na absolventov nepripravených na prax. Právne prostredie sa s rastúcim populizmom stáva menej predvídateľným. Prílev zahraničného kapitálu sa začína spomaľovať, keď prednosť dostávajú krajiny s lacnejšou a vzdelanejšou pracovnou silou. V poslednom čase embargo na ruské energie odstránilo jeden z podstatných faktorov atraktivity Slovenska a výrazne zhoršilo konkurencieschopnosť domáceho priemyslu. Slovensko je na vrchole sekulárneho ekonomického cyklu.

Napriek tomu, že Slováci vytúžený cieľ zaradiť sa medzi najbohatšie štáty sveta naplnili, východiskový stav ekonomiky na ďalšiu 30-ročnicu je prinajmenšom neuspokojivý. Mnohí si to nemuseli uvedomiť, no po páde socializmu sa Slovensko zaradilo do kapitalistického sveta.

Kým komunistická ideológia hlásala ideálny konečný stav spoločnosti – prosperitu pre všetkých –, kapitalizmus ponúka niečo úplne iné – neustále prebiehajúci proces tvorby bohatstva, ktoré sa v spoločnosti dynamicky rozdeľuje. Kapitalizmus je každodenný boj o to, kto ponúkne svetu viac. Ak je ponuka úspešná, krajina a jej obyvatelia budú prosperovať. Ak je neúspešná, budú stagnovať či relatívne strácať. 

Pred 30 rokmi Slovensko svetu núkalo lacnú, početnú a vzdelanú pracovnú silu, ktorá dokáže produkovať vysokú pridanú hodnotu za pomoci lacnej energie. O obe však teraz krajina prichádza. Ponuka Slovenska svetu sa scvrkáva. A keďže si za celé obdobie svojej existencie nevytvorilo významnejší vlastný kapitál, ale naopak, prílišne sa zadlžilo, jeho východisková pozícia na ďalšie tri dekády nie je dobrá. Krajina navyše nenastavila a neimplementovala žiadnu koherentnú hospodársku stratégiu, aby sa na výzvy budúcnosti pripravila.

Veľké výzvy nestoja len pred Slovenskom. Čelí im Európska únia ako celok aj každá jednotlivá ekonomika. Vo svete po dekádach geopolitickej rovnováhy a globalizácie vzniká mocenský súboj medzi Spojenými štátmi a Čínou. Objavuje sa obchodná neistota, ktorá kvári najviac proexportne zamerané ekonomiky. Medzi ne prirodzene patrí Slovensko, ale aj Nemecko - jeho suverénne najväčší obchodný partner.

Veľká časť slovenskej ekonomiky je postavená na princípe lacnej externej výroby pre zahraničné korporácie, najmä nemecké. Vzťah s najväčšou európskou ekonomikou a jeho kapitálom je pre ekonomickú budúcnosť Slovenska jedným z najzásadnejších dlhodobých faktorov.

Ani Nemci to nemajú jednoduché. V 80. a 90. rokoch minulého storočia sa ich ekonomika oproti ostatným krajinám výrazne spomalila. Až pád socializmu jej umožnil cez silnú angažovanosť vo východnej Európe postaviť sa opäť na nohy. Lacné ruské energie, bzučiace továrne na východe a neukojiteľný dopyt Číny pri nízkych výdavkoch do obrany priniesli nemeckej ekonomike rozmach, ktorý nezažila dekády. V posledných rokoch sa jej však šťastena otočila chrbtom.