Najnudnejšie analytické reporty sa začínajú spravidla vetou, že HDP v budúcom roku stúpne/klesne o xy percent. A ono to dopadne nakoniec aj tak naopak. Prečo si radšej nepriznať, že o budúcnosti toho veľa nevieme? Na „nejakú“ prognózu „nejakého“ HDP by som sa teraz fakt neupínal. Vývoj českej ekonomiky pôjde jednoducho podľa vzoru písmena W, teda po zjazde nadol prišlo oživenie, potom zasa recesia a tak ďalej. Takto sa to môže striedať aj päť alebo desať rokov. Z dlhodobého pohľadu to môžeme považovať za stagnáciu.
Kľúčový trend v západných ekonomikách je ten, že si subjekty čistia svoje bilancie od dlhov. Preto krajiny rastú pomalšie a častejšie sa ponárajú do recesie. Tento trend núti firmy racionalizovať výrobu. Nebudú potrebovať toľko ľudí. Mnohé budú zvažovať zatvorenie tovární. Na konci roka 2012 oznámil odchod z Česka napríklad Panasonic. V regiónoch tak stúpne nezamestnanosť. A to budeme pozorovať v celej Európe.
Rovnako sa situácia vyvíja v Amerike. Keď som tam na jar hovoril s podnikateľmi a komunálnymi politikmi, vraveli, že o pracovné miesta sa nebojuje iba s Áziou, ale aj medzi jednotlivými štátmi USA a provinciami Kanady. Na jar 2011 žiadala firma Caterpillar, ktorá vyrába ťažké mechanizmy pre stavebníctvo a poľnohospodárstvo, od zamestnancov továrne v kanadskom Londýne v Ontáriu zníženie platov o 50 percent. Odborári to odmietli. Caterpillar závod so 60-ročnou tradíciou zatvoril a presťahoval do americkej Muncie v Indiane, kde našiel pracovitých ľudí ochotných robiť za polovicu.
Aj v roku 2013 bude český politik na túto realitu a trendy odpovedať zmätene. Pre názornosť, česká vláda má k dispozícii príjmy zodpovedajúce 41,3 percenta HDP (za rok 2012, metodika MMF). Všetky vyspelé ekonomiky disponujú rozpočtovými príjmami v priemere na úrovni 36,3 percenta HDP, rozvojové krajiny tento rok vyberú iba 26,3 percenta HDP. A musia s tým vystačiť. No v Česku si politici stále myslia, že majú v pokladnici málo peňazí.
Spomínam si, ako som v lete 2012 dostal na zasadaní Národnej ekonomickej rady vlády ČR tabuľku s navrhovanými úsporami v štátnom rozpočte. Každé ministerstvo a veľký úrad napojený na štátnu pokladnicu ju mali vyplniť a napísať, koľko plánujú ušetriť v roku 2012, 2013 a 2014. V 90 percentách kolónok boli samé nuly. Tieto inštitúcie prerozdeľujú ročne jeden bilión českých korún. A za tri roky sú schopné ušetriť niečo medzi jednou až dvoma miliardami korún. Nedokážu ušetriť ani promile z príjmov, ktoré im pritečú za tri roky. A tak sa zvyšujú dane. To je jednoduchšie, ako šetriť.
Koncom roka 2012 zverejnil tím vedcov z Českej národnej banky štúdiu o dosahoch fiškálnej politiky na ekonomiku (dáta za roky 2001 – 2011). Závislosť medzi tým, ako politici hýbu s daňami a výdavkami, a tým, ako sa podarilo ekonomiku vychýliť od jej potenciálu, vyšla 0,1. Rozumej, dané veličiny nemajú medzi sebou vzťah. Teda aktívna politika vlády sa buď (a) o stabilizáciu nesnažila alebo (b) možno aj áno, ale nedarilo sa.
Autorský tím sa musel zorientovať v celej skrumáži opatrení. Napríklad len v daňovej oblasti od roku 2001 do roku 2011 narátali viac ako 60 zásadných zmien s vplyvom na rozpočet. Do roku 2008 mali politici množstvo nových daňových príjmov a namiesto toho, aby niečo ušetrili, peniaze iba rozhadzovali. Po roku 2008 autori štúdie ukázali, že to, čo politici ponúkli ako pomoc ekonomike v roku 2009, jej zasa v rokoch 2010 a 2011 museli zobrať.
Lacnejšie by bolo nerobiť nič, než to takto celé prevracať. No isteže, ale keďže toto politik nikdy nepochopí, môžu sa Česi v roku 2013 tešiť na ďalšie a ďalšie „protikrízové“ a „prorastové“ balíčky, ktoré českej ekonomike budú v konečnom dôsledku iba na jedno.
Autor je analytik Raiffeisenbank ČR, a.s.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustračné foto na titulke - flickr
