Bývalo obdobie, keď európski politici aj rôzni myslitelia varovali pred hrozbami plynúcimi z toho, že rôzne časti Európy budú napredovať odlišným tempom či dokonca smerom. Dvojrýchlostná Európa sa však postupne aj tak, prinajmenšom v niektorých oblastiach, stala realitou. Teraz sa po nej vyložene volá, a to v rámci snáh, aby sa Európska únia vymanila z nekončiacej sa krízy a aby sa zabránilo opakovaniu súčasných ťažkostí v budúcnosti.
Eurozóna potrebuje možnosť integrovať sa hlbšie a rýchlejšie než zvyšok únie, vyhlásil minulý týždeň predseda Európskej komisie José Barroso pri predstavení vízie lepšie fungujúcej ekonomickej a fiškálnej únie. O nej budú na samite v polovici mesiaca rokovať lídri dvadsaťsedmičky. Reakcie budú rôzne a chýbať nebudú ani tie kritické či skeptické. Hoci je v pohľadoch na viacrýchlostné myšlienky v Európe viditeľný reálny posun, mnoho otázok zostáva, ale uspokojivé odpovede chýbajú a len tak nebudú.
Jedna vec je obzvlášť kľúčová. Ak bude časť štátov, v tomto prípade tých, ktoré platia eurom, postupovať v integrácii a odovzdávaní právomocí z národnej úrovne rýchlejšie, nedôjde k izolácii zostávajúcich krajín? Niektoré majú z eura trvalú výnimku. Iné sa ho síce zaviazali prijať, no bez jasne stanoveného termínu.
Obidve skupiny krajín budú chcieť záruky, že sa v EÚ neocitnú na slepej či vedľajšej koľaji – teda či v nej majú zotrvať. Samozrejme, aj pre ne je stabilizácia eurozóny, čo má byť cieľ navrhovaných zmien, dôležitá, lebo ekonomiky sú navzájom previazané. Budú tak možno povoľnejšie kývnuť aj na veci, ktoré by predtým boli a priori zmetené zo stola. Ľahké a bezbolestné to rozhodne nebude.
Akýmsi lakmusovým papierikom môže byť vrcholiaci boj o nastavenie jednotného bankového dozoru, prvej časti rodiacej sa bankovej únie. Aj k jej vytvoreniu sa Európa odhodlala v reakcii na krízu. Aj ona by mala byť primárne určená pre štáty eurozóny, hoci ostatní by sa mohli na dobrovoľnej báze pridať.
Rozporov, ktoré treba rozriešiť, je mnoho aj vnútri eurozóny. K tým najzásadnejším patrí nastavenie práv a povinností štátov stojacich mimo. Ide napríklad o hlasovacie práva či vymedzenie rolí a právomocí pre národných regulátorov. Každá krajina má v tejto veci právo veta a niektoré jasne varovali, že sú pripravené návrhy zablokovať, ak ich obavy nebudú vypočuté.
Barrosova cestovná mapa či plán na prežitie, alebo ako to nazvať, má síce viac ako päťdesiat strán, no neprináša žiadne horúce novinky. Napospol ide o balíček myšlienok, ktoré sa už tu či tam objavili. To však niektorým z nich neuberá na kontroverznosti. Vzniknúť by mal samostatný rozpočet eurozóny, ktorý by bol financovaný z daní vyberaných len v eurozóne. Dokončená by mala byť banková únia. Mala by tiež existovať možnosť do určitej miery vetovať národné rozpočty a vydávať spoločné eurobondy. Rozšíriť by sa mali právomoci Súdneho dvora EÚ.
Šéfovi komisie je jasné, že nie je možné presadiť všetko hneď a bez zvyšku. Kroky, ktoré by si vyžadovali zmeny základných zmlúv, by mali prísť až po budúcich európskych voľbách v roku 2014, pričom niektoré by prišli v ešte dlhšom horizonte.
Po dokončení Lisabonskej zmluvy v roku 2009 a prežití všetkého, čo tento zdĺhavý a zložitý proces sprevádzalo, si zrejme všetci želali, aby sa podobné martýrium veľmi dlho v únii neopakovalo. Veľmi skoro sa ukázalo, že také ľahké to nebude. Hoci kritici dlho upozorňovali, že euro je čisto politický projekt, ktorému chýba adekvátny základ v reálnej ekonomickej a fiškálnej únii, „Lisabon“ zásadné zmeny v tomto smere nepriniesol. A to bude, teda prinajmenšom podľa J. Barrosa, teraz treba napraviť.
Niektoré návrhy sú také zásadné, ako sú ničivé dosahy dlhovej a hospodárskej krízy. Únia by dostala nielen novú tvár, ale aj črevá. Či by to bol posun dopredu, je predčasné hodnotiť. Názory sa budú líšiť aj vtedy, keď budú na stole konkrétne formulované odseky navrhovaných zmien. Každopádne to nebude proces bez rizík. Každý by mal byť veľmi obozretný, hrať sa bude vabank.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 48/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
