Kristian Slovák

Každý zverejnený dokument o predaji emisií robí z transakcie väčšiu frašku. Výnimka nie je ani správa o priebehu predaja emisií, ktorú do parlamentu predložil minister Viliam Turský. A ktorá pochádza z klávesnice riaditeľa odboru ochrany ovzdušia Petra Solčanského. Minuloročné vládne informácie aj aktuálny dokument sú v rozpore s podpísanou zmluvou, navzájom sa popierajú a transakciu ešte viac zahmlievajú. To si vážne minister myslí, že ľudia sledujúci kauzu nevedia čítať?
 
Jeho predchodca aj premiér obhajovali nižšiu cenu tým, že sa predával iba „horúci vzduch“. Zmluva ich usvedčila z klamstva. Čierne na bielom sa v nej píše, že peniaze sa použijú v súlade so zelenými investičnými schémami. Ak rokovali s ostatnými záujemcami o predaji „horúceho vzduchu“, nečudo, že ponúkali nižšie ceny. Rezort životného prostredia vyšachoval z hry o emisie tých záujemcov, ktorí trvali na kontrole použitia peňazí. Kontrolovať vraj nechcela Interblue Group. Ďalšie klamstvo. V zmluve sa ministerstvo zaviazalo, že kupujúcemu poskytne komplexné informácie o použití peňazí.
 
Slovensko predalo časť emisií o polovicu lacnejšie ako Česko. Transakcia pod taktovkou úradníkov rezortu Petra Solčanského a Pavla Tehlára pripravila krajinu o desiatky miliónov eur. Je neuveriteľné, že páchatelia dnes do parlamentu cez ministra posielajú správu, ktorá má predaj „vysvetliť“. A z útrob ministerstva ďalej nerušene riadia biznis.
 
Nielen so štátnymi, ale aj s firemnými emisiami. Vedeli by o tom rozprávať firmy, ktoré dostávajú povolenky od rezortných úradníkov. Žiaľ, otvorene nehovoria. Aj preto, že nejedna firma dostala výrazne viac, ako potrebuje. Rozdiel môže na trhu speňažiť ona aj „odporúčaný“ obchodník. Aj tu ide o biznis v hodnote desiatok miliónov eur.

Emisný škandál je online experiment s tým, kam možno posunúť hranice politickej korupcie a odmietania zodpovednosti. Turského správa je len ďalší krok na tejto ceste. 8