Ak by sa mala podpísať slovensko-maďarská zmluva o Tokaji, tak by južní partneri určite žiadali ustálenie slovenskej výmery na 565 hektároch.
Vyplýva to aj z vyjadrení, ktoré TRENDU poskytol predseda maďarskej Tokajskej vinohradníckej rady Ferenc Marcinkó. „Boli sme ochotní akceptovať výmeru 565 hektárov, ktorá bola takmer dohodnutá v roku 2004,“ spomína. V tom istom roku týždenníku TREND uviedol, že ministerskou dohodou priznaná výmera sa mu nepáči a za optimum považuje 330 hektárov. Túto výmeru Maďari odvodzujú od rakúsko-uhorského zákona prijatého začiatkom minulého storočia. Ten hovorí, že tokajská vinohradnícka oblasť sa na Slovensku nachádza v katastrálnom území troch obcí: Viničky, Slovenské Nové Mesto a Malá Tŕňa. Maďari pritom tvrdili, že aj na tomto území treba určiť, na akej rozlohe sa dá pestovať hrozno, z ktorého sa vyrába tokajské víno. Ich výskumníci prišli k názoru, že je to maximálne 330 hektárov.
Ich slovenskí kolegovia mali iný názor. Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky v druhej polovici 90. rokov určil, že pestovať tokajské odrody viniča možno na výmere 909,58 hektára. Na takejto ploche sa podľa jeho nálezu má nachádzať pôda s geologickým tufovým podkladom, ktorá je základom tvorby jedinečnej plesne. Tá sa okrem troch obcí spomínaných v rakúsko-uhorskom zákone nachádza aj v dedinkách Bara, Čerhov, Černochov a Veľká Tŕňa.
