Na hrade má Slovensko vzácny poklad, no nepropaguje ho

Už storočie predtým, ako v Ríme postavili Koloseum. Zjednodušene možno povedať aj to, že biznis sa na území nášho hlavného mesta kultivovane a na vysokej úrovni robil už pred dvetisíc rokmi.

Daňový poplatník by logicky očakával, že po takomto náleze potečú na prezentáciu najunikátnejšej pamiatky na Slovensku potoky peňazí z verejných zdrojov a štátom platení úradníci naprieč rezortmi zasadnú a vymyslia plán, ako tento objav čo najkultivovanejšie využiť, odprezentovať svetu a aj predávať turistom. Zatiaľ však výkonná moc pri riešení nečakaných problémov, ktoré vyžadujú operatívne, komplexné, systematické a nadrezortné riešenia, zlyháva.

Význam týchto nálezov pre Slovensko, Európu a svet zanikol popri ostrom súboji archeológov a pamiatkarov s Národnou radou SR o podzemné garáže, ktoré parlament buduje práve uprostred pozostatkov starovekého mesta. Pamiatky síce budú sprístupnené verejnosti, ale až po nátlaku aktivistov a bez hlbšej komplexnej odbornej analýzy, ktorá by zahŕňala aj stanoviská odborníkov na branding a cestovný ruch o tom, ako nálezy využiť a prezentovať.

Časť pamiatok by mala byť sprístupnená už na budúci rok, nikto však zatiaľ nespočítal, čo môže ich prezentácia priniesť mestu a štátu, aké investície ešte budú potrebné na to, aby vznikla zaujímavá a pre turistov komfortná prezentácia na úrovni 21. storočia, koľko turistov ročne potrebuje areál pritiahnuť, aby sa investície vrátili, a ako ďalej sa pri brandingu mesta, ale aj štátu dajú tieto unikátne nálezy využiť. Slovensko je informáciou o vlastných starovekých dejinách zjavne zaskočené.

Čo sa našlo na hrade

Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič potvrdzuje, že stavby na hrade pochádzajú z  1. storočia pred naším letopočtom, niektoré sú datované do rokov 50/40 – 30/20 pred n.l. Bližšej špecifikácii a pomenovaniu architektúry sa vyhýba, bude vraj otázkou ďalšieho výskumu. Práve jeho úrad dal súhlas na to, aby na unikátnom nálezisku mohol parlament stavať šesťmiliónové podzemné garáže.

V pomenovaní architektúry však majú ostatní renomovaní odborníci zainteresovaní do archeologického prieskumu jasno. Podľa Jána Rajtára z Archeologického ústavu SAV sa na Bratislavskom hrade našli zachované rozsiahle časti vôbec najstarších kamenných murovaných stavieb v strednej Európe z 1. storočia pred Kristom, ktoré nemajú na sever od Álp žiadnu paralelu ani obdobu. Celý súbor týchto unikátnych monumentálnych stavieb bol postavený na hradnom kopci a dominoval podľa J. Rajtára keltskému oppidu – mestu, ktoré sa vtedy rozprestieralo na území dnešného bratislavského Starého Mesta. Vzhľadom ho možno pripodobniť napríklad k Akropole v Aténach.