Hra o neutralitu. Ukrajina sa musí spoliehať na dobrú vôľu Západu

Elity ruského štátu majú špecifickú záľubu v tvorbe vlastných výkladov svetových dejín. Aj najmocnejší hráči kremeľskej politiky sa popri riadení štátu radi venujú občasnej esejistickej činnosti. Stredobodom ich diania je najmä obraz benevolentného Ruska, ktoré musí čeliť náporu nevďačných a Západom zmanipulovaných národov.

„Na Ukrajine je dnes situácia úplne iná, pretože hovoríme o nútenej zmene identity. A najodpornejšie je, že Rusov na Ukrajine nútia nielen vzdať sa svojich koreňov, pokolení svojich predkov, ale aj veriť, že Rusko je ich nepriateľ,“ napísal ešte v júli minulého roku ruský prezident Vladimir Putin.

Podobných interpretácií založených na prekrúcaní historických faktov je v ruskom verejnom priestore oveľa viac. Invázia na Ukrajinu okrem iného ukázala, že slúžia nielen ako nástroj domácej propagandy, ale sú aj výraznou súčasťou ruskej geopolitickej doktríny.

Negatívna mienka V. Putina o ukrajinskej štátnosti, ktorú v minulosti opísal ako „plán poľsko-rakúskych ideológov na vytvorenie protimoskovského Ruska“, bola zrejme jednou z mnohých príčin ozbrojeného vpádu na Ukrajinu.

Eskalácia vojny