Jeho „víťazom“ je Daniel Hudák, sudca Najvyššieho súdu, bývalá pravá ruka Štefana Harabina. Je neuveriteľné, čo všetko musela sudkyňa okresného súdu ignorovať, aby mohla vyniesť takýto rozsudok.
Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že právnik Tibor Péchy svojím konaním (nasadením modrých slúchadiel a so samopalom v rukách) chcel napodobňovať vraha Ľubomíra Harmana, tvrdí sudkyňa Zuzana Korčeková: „Je to iba interpretácia zo strany autorky článku.“ Podľa sudkyne „nemožno teda povedať, že ide o pravdivé tvrdenie, pokiaľ sa tvrdí, že JUDr. Péchy napodobňoval strelca Harmana, pretože iba on sám môže vedieť, čo týmto konaním mienil, pričom on sám to nepotvrdil“.
Z jedného neadekvátneho hodnotiaceho úsudku (že to bola hra na Harmana) vraj denník vyvodil ďalší neadekvátny hodnotiaci úsudok, že išlo o nehorázny či zvrátený žúr. Za tieto hodnotiace úsudky sa musí denník ospravedlniť – výšku odškodnenia pre D. Hudáka zatiaľ sudkyňa nestanovila.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), Ústavný súd SR i Najvyšší súd (napríklad sudca Rudolf Čirč v rozsudku, ktorý bol ocenený ako judikát roka) do omrzenia opakujú, že slovenskí sudcovia nižších inštancií nesmú tieto spory rozhodovať tak, ako keby na Slovensku platil iba Občiansky zákonník a neplatila ústava a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Sudkyňa Z. Korčeková odsúdila denník preto, lebo podľa nej nedokázal pravdivosť tvrdenia, že T. Péchy napodobňoval Harmana. Jednoducho sa držala Občianskeho zákonníka a všetko ostatné ignorovala. Ignorovala tak aj povinnosť, že v sporoch o ochranu osobnosti musia sudcovia zohľadňovať aj ochranu slobody prejavu, „a to v rozsahu jej ústavných záruk“.
Urobila tak napriek skutočnosti, že súd v Štrasburgu i košický súd už veľakrát vyhlásili, že ak sa vnútroštátne súdy pri posudzovaní konkrétneho prípadu zaoberajú iba ochranou dobrej povesti osoby a neposúdia vec aj z hľadiska princípov práva na slobodu prejavu, dopustia sa porušenia ústavy a európskeho dohovoru.
Podľa Z. Korčekovej sa odsúdený denník previnil neadekvátnymi hodnotiacimi úsudkami. Pritom podľa európskej a ústavnej judikatúry hodnotiace úsudky požívajú vysokú mieru ochrany, lebo ich pravdivosť sa nedá objektívne preukázať. A na ich vyslovenie – ako je známe už z prípadu Feldek vs. SR – úplne stačí, ak vychádzajú z určitého skutkového základu.
Keď pár mesiacov po hroznom zločine niekto víta kolegov s modrými slúchadlami na ušiach, so samopalom v ruke a s touto „výbavou“ aj tancuje, je to viac než dostatočný skutkový základ pre hodnotiaci úsudok, že sa hral na Harmana. A že takýto žúr bol zvrátený.
