Hovorme o Cageovi

Sté výročie narodenia a dvadsiate výročie úmrtia Johna Cagea spustilo vlnu spomienok a osláv. Nedosahuje síce rozsah nedávneho Mozartovho či minuloročného Chopinovho výročia, ale je jednoznačným dôkazom o význame tohto umelca a mysliteľa, ktorého neúnavný experimentátorský duch výrazne poznačil mnohé oblasti umenia 20. storočia – od hudby cez výtvarné umenie, tanec, film až po poéziu. Umenie a kultúra 20. storočia majú Cageovi za čo ďakovať. Prostredníctvom svojho otvoreného, konvenciami nezaťaženého prístupu uvoľnil priestor na nové vnímanie umenia, v ktorom dôležité miesto zaujala náhoda, nepredvídateľnosť, hra. Inak povedané, umenie a život už nemali byť protikladmi. Preto nechal hovoriť zvuky samy za seba a odmietal ich zväzovať pamäťou, vkusom, egom. Aj preto nechal vo svojej legendárnej skladbe 4’33 zaznieť ticho. Cieľavedome prekračoval zavedené hranice, inicioval alebo inšpiroval náhodnú elektronickú hudbu, intermediálne a multimediálne umenie, koncept, performance, happening, anticipoval minimal, postmodernu…

Ak máte záujem sledovať, ako si s mnohoznačným a mnohovrstevnatým odkazom tohto „vynálezcu a zenbudhistu“ (pri voľbe týchto dvoch charakteristík bola použitá Cageova obľúbená metóda náhodného výberu z vopred pripravených možností), máte tento rok viacero ľahko dostupných možností.