Hotel nie je biznis, na ktorom rýchlo zbohatnete. Zľavové portály sú cesta do pekla

Keď mu to čas dovolí, môžu ho hoteloví hostia vidieť, ako priamo pred nimi pripravuje na raňajky palacinky. Počas nášho rozhovoru v hotelovom lobby bare sa nedá nevšimnúť si, že každého z hostí, ktorý prechádza okolo, stihne aj pozdraviť. Tak sa naživo presvedčíme, že slová, ktoré počas stretnutia niekoľkokrát vyslovil, že manažér alebo šéf musí byť vzorom pre personál, majú v jeho prípade aj reálny obsah.

Z Kežmarku do sveta

Hotel Allegria Resort, ktorý sa nachádza v mestečku Stegersbach, je najväčším hotelovým strediskom v južnom Burgenlande. Okrem dvesto izieb k nemu patrí aj najväčší golfový areál v Rakúsku a akvapark. Patrí do siete hotelov asi najuznávanejšieho rakúskeho hoteliera Karla J. Reitera a už roky má slovenského riaditeľa – J. Rataja. Ten však nie je v rodinnom vzťahu s iným slovenským podnikateľom v cestovnom ruchu Igorom Rattajom.

Golfový areál patriaci hotelu je najväčší v Rakúsku Zdroj: Hans Wiesenhofer

• Pozrite si v galérii Hotel Allegria Resort

Ako sa chlapec z Kežmarku, odkiaľ J. Rataj pochádza, dostal do veľkého hotelierskeho sveta? Pred stoličkou riaditeľa v Allegrii sedel niekoľko rokov na inej, a to ako šéf marketingu v päťhviezdičkovom hoteli Cavallino Bianco vo vychytenej talianskej destinácii Val Gardena v Dolomitoch. V hoteli, ktorý bol niekoľkokrát vyhlásený portálom TripAdvisor za najlepší rodinný hotel na svete a v časoch svojej najväčšej slávy mal 96-percentnú priemernú ročnú obsadenosť. Pritom, ako hovorí, nechcel byť hotelierom, chcel byť lekárom.

„K hotelierstvu som sa vlastne dostal cez jazyky, najmä cez znalosť nemčiny. Naučiť sa po nemecky ma motivovala moja vtedajšia priateľka a už 23 rokov aj manželka. Chceli sme si totiž ako mladí chodiť zarábať na brigády do Rakúska a na to sme potrebovali vedieť po nemecky,“ spomína.

Bola polovica 90. rokov a ľudia z východnej Európy boli vtedy vnímaní tak, že môžu robiť len na nižších pozíciách. Na takej začínal aj J. Rataj. Klasicky, v službách, kde býva najviac voľných miest. „Musel som sa snažiť oveľa viac ako domáci, ak som sa chcel dostať k lepšej práci. Postupne sa mi to však podarilo,“ spomína. Medzičasom už hovoril perfektne po nemecky a bez prízvuku, a to bol jeden z dôvodov, že ho prijali robiť na recepciu už spomínaného hotela Cavallino Bianco. Hoci pôvodne hľadali ženu, navyše Talianku.

Najprv pracoval pre luxusný hotel v talianskych horách. Zdroj: Cavallino Bianco

Radosť z komplikácií

„Tam som mal šťastie na