Pedagogické fakulty evidujú nátresk záujemcov, no vzdelávajú najmä ľudí, ktorí nekončia v školách, ale v súkromnej sfére – kvôli vyšším platom. Kým v Bratislave z tohto dôvodu chýbajú pedagógovia, v chudobných regiónoch učiteľský zárobok vyvoláva boj o miesta a rodinkárstvo. Regionálne platy sú však politicky nepriechodné.
Ak zvýšite mzdu začínajúcim učiteľom, rozzúrite tých starších. Ak zvýšite plat všetkým, nahneváte rodičov, ktorí veria, že pedagógovia majú dva mesiace dovolenky a končia v práci o druhej.
Akýkoľvek rast platov bude brzdiť ministerstvo financií, ktoré je presvedčené, že učiteľov je priveľa – čo zase rozčúli riaditeľov škôl v metropole, ktorí obchádzajú kantorov na dôchodku, aby sa vrátili do tried. Snaha o presun učiteľov z málotriedok do väčších škôl rozvášni starostov, ktorí začnú kričať o likvidácii obcí a vyľudňovaní regiónov.
Podobných „lahôdok“ je v rezorte množstvo. Politický samovrah, ktorý prijme post ministra školstva, musí počítať s tým, že bude čeliť kritike zo všetkých strán – od učiteľov, rodičov, starostov, riaditeľov, úradníkov... Pretože pri každej zmene, ktorú urobí, sa nájde skupina, ktorá novinku odmietne.
A to všetko s úradníkmi, ktorí pracujú s nasadením... ehm, pracovníkmi štátnej správy a v atmosfére, keď verejnosť stav školstva nepovažuje za vážny problém. Situáciu dostatočne ilustruje rekordne vysoký počet – až osemnásť – ministrov, ktorí sa na tejto horúcej stoličke vystriedali od vzniku samostatného Slovenska.
Zdroj: TASR
Vlak ide z kopca
No rezort zmeny zúfalo potrebuje. Systém trpí všetkými chybami štátnej regulácie – zle nastavenou motiváciou, mizernou efektivitou, formalizmom, minimálnou zodpovednosťou za chyby či plytvaním vzácnych zdrojov. Politické rozhodnutia majú prednosť pred odborným pohľadom. Dôsledok?
Z medzinárodných porovnaní vyplýva, že slovenskí žiaci zaostávajú nielen za rovesníkmi z vyspelých krajín EÚ, ale aj za susedmi z V4. Napriek rozsiahlemu aparátu škôl, inštitúcií, učiteľov a odborníkov rezort nevie aktivizovať potenciál veľkej skupiny žiakov, najmä detí z osád, hoci zamestnávatelia plačú, že nemá kto robiť. Množstvo času, ktorý žiaci strávia v triedach, nekorešponduje s vedomosťami a zručnosťami, ktoré získajú.
A ktoré by mali získať, aby dokázali úspešne čeliť výzvam v pracovnom aj bežnom živote – uplatniť sa na trhu práce, vedieť podnikať, rozumne hospodáriť, kriticky myslieť a rozoznať podvody, založiť a udržať si rodinu, zdravo žiť či angažovať sa v správe verejných vecí.
Svet sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým a slovenské školy čoraz viac pripomínajú skanzen. Platí to aj pre vyššie stupne vzdelávania. Aktuálne študuje na vysokých školách v zahraničí takmer 25-tisíc študentov zo Slovenska, čo je najviac z krajín EÚ. Za vzdelávanie tých, ktorí ostanú, zaplatí vláda pol miliardy eur ročne, no polovica absolventov napokon pracuje v inom odbore, než štát zaplatil, a tretina dokonca na miestach, kde by stačil výučný list alebo maturita.
Ministerstvu školstva sa nedarí splniť ani základné „potreby“, ako je dostatok miest v materských školách či učebnice pre všetkých žiakov. Pritom má k dispozícii stovky miliónov eur z eurofondov, ktorých využitie riadi tak mizerne, že predstavujú skôr problém než prínos.
Politické strany by preto mali podľa TRENDU riešiť v programe štyri kľúčové priority.
Dostať do školstva kvalitných ľudí, zároveň ich v ňom udržať
Cieľom by mal byť štíhly a funkčný rezortný aparát, ktorý dokáže rozhodovať na základe dát a manažovať zmenu, a zároveň kvalitní a motivovaní pedagogickí zamestnanci, ktorí chcú a dokážu rozvíjať deti. Potrebnými opatreniami sú mzdy, ktoré v danom regióne a na danom poste dokážu konkurovať iným odvetviam, a odmeňovanie podľa kvality vykonanej práce. Potrebná je reforma vzdelávania budúcich učiteľov a funkčný systém ich podpory počas výkonu povolania. Nie vek a politické zázemie, ale úspechy by mali učiteľov posúvať vyššie v rezortnej hierarchii, aby mohli škálovať svoje skúsenosti na vyššej úrovni.
Vzdelanie pre deti, ktorým ho nedokážu zabezpečiť rodičia
Cieľom by malo byť začlenenie tisícok vylúčených ľudí do ekonomického a spoločenského života. Potrebné opatrenia: včasná, adresná a funkčná starostlivosť štátu o vylúčené deti a ich rozvoj. Rezort by mal vzdelávať a podporovať učiteľov, aby vedeli, ako týmto žiakom pomôcť, a zabezpečiť im dostatok asistentov či špeciálnych pedagógov.
Relevantný obsah vzdelávania
Cieľom by mali byť zmysluplne strávené hodiny v škole a maximalizácia rozvoja žiakov v súlade s ich potrebami. Opatreniami sú väčšia sloboda pre školy, aby sa mohli pružnejšie a rýchlejšie zlepšovať vo vzdelávaní a výchove žiakov, spolupracovať so zamestnávateľmi či s inými subjektmi, obmedzenie povinného kurikula na základ, ktorý by mali ovládať všetci žiaci, a financovanie škôl založené na výsledkoch v rozvoji žiakov.
Vysoké školy s pridanou hodnotou
Cieľom je zmeniť miesta, ktoré fungujú skôr samy pre seba, na inštitúcie, ktoré dokážu priniesť hodnotu za peniaze – udržať a prilákať na Slovensko kvalitných odborníkov, tvoriť inovácie a odpovede na celospoločenské otázky, pripraviť absolventov na trh práce. Potrebným opatrením je finančná regulácia, ktorá bude školy motivovať na dosiahnutie vyššej kvality a sústreďovať zdroje do škôl, ktoré majú úspechy a výsledky. Samozrejmosťou v programe strán by malo byť otvorenie trhu s učebnicami, zverejňovanie výsledkov škôl, zjednotenie financovania školstva pod jeden rezort či znižovanie byrokratickej záťaže v školstve.
Školstvo: Hodnotenie programov podľa TRENDU
TREND hodnotil volebné programy politických strán, ktoré sa v prieskumoch politických preferencií pohybujú v pásme reálnej zvoliteľnosti do parlamentu. Percentuálne hodnotenie závisí od miery, do akej strana reflektuje nutnosť zmien vo fungovaní slovenského školstva.
Smer-SD
Strana volebný program neponúkla, voličov sa snaží zaujať propagačnými videami, ktoré vyzývajú na „zodpovednú zmenu“. Politici Smeru-SD upozorňujú na doterajšie zvyšovanie platov učiteľov či zavedenie stoeurového príspevku pre prvákov základných škôl. Ako chce meniť školstvo k lepšiemu v nadchádzajúcom volebnom období, strana Smer-SD neprezradila. TREND dodáva, že žiaľbohu. Ale v tomto prípade možno aj chvalabohu, že žiaľbohu.
Hodnotenie: 0 %
SNS
Strana na webstránke ponúka len program z minulých volieb. V oblasti školstva dokument volá po dostupnosti bezplatného a kvalitného vzdelávania pre každého obyvateľa, vrátení spoločenského kreditu učiteľom či o dôraze na osvojenie štátneho jazyka. Bez špecifikácie konkrétnych cieľov a opatrení sa hlási k podpore vedy, výskumu a k rozvoju vedomostnej a informačnej spoločnosti. TREND dodáva, že v tomto prípade je mlčať zlato, vzhľadom na to, čo ministri školstva za SNS dosiahli.
Hodnotenie: 0 %
ĽSNS
Strana Mariana Kotlebu ponúka na webstránke desatoro z predošlých volieb. Oficiálne nie fašisti majú v oblasti školstva tri ciele. Po prvé, postaviť výchovu a vzdelávanie na národných a kresťanských princípoch – bez konkrétnych opatrení. Nevieme napríklad, či chcú byť kresťansky solidárni s deťmi, ktorých kvalita vzdelávania v málotriedkach trpí, a preto takéto školy zrušia, alebo budú kresťansky solidárni so starostami obcí, ktorí rušenie málotriedok odmietajú. Či podľa princípu „miluj blížneho svojho“ doprajú dar vzdelania aj tým rómskym deťom, ktoré majú v rodnom liste zapísaný život v blate a drevotrieske alebo nie. Po druhé, chcú učiteľom vrátiť autoritu najmä vo vzťahu k deťom zo zbohatlíckych a asociálnych rodín a sľubujú im pozíciu verejného činiteľa. Dávnejšie analýzy však opatrenie vyhodnotili ako neúčinné a celkovo zhoršujúce postavenie pedagóga. Do tretice by ĽSNS zaviedla protidrogové testy v školách a zrušila normatívne financovanie škôl. TREND sa pýta, či bude aj toto testovanie celonárodné a pod palcom NÚCEM-u a či sa testy časom rozšíria aj na krúžky, prípadne domácnosti.
Hodnotenie: 0 %
Opozičné strany – spoločné hodnotenie
Strany SaS, OĽANO, Sme rodina, PS/Spolu, KDH aj Za ľudí opisujú vo volebnom programe všetky podstatné problémy, ktoré trápia školstvo na Slovensku, a chcú ich riešiť. Vzdelávaniu prisúdili vysokú prioritu a venujú mu desiatky konkrétnych opatrení. Vzhľadom na túto zhodu TREND verí, že výrazné zlepšenie vzdelávacej politiky má po voľbách konečne veľkú šancu na úspech. Keďže však pozná aj názor učiteľov a ich alergiu na spojenie „vzdelávanie je priorita“, opatrne ostáva pri úsloví „nádej umiera posledná“. TREND vysoko hodnotí najmä programy SaS, PS/Spolu a Za ľudí.
Sme rodina
Strana Borisa Kollára sa v oblasti školstva prezentuje prioritne populistickými návrhmi. Sľubuje verejnú dopravu zadarmo pre stredoškolákov a pre žiakov základných škôl sto eur ročne na pomôcky. Kompletný volebný program však správne opisuje všetky problémy v oblasti školstva s ambíciou ich riešenia. Stručnejší sú kollárovci len v oblasti záchytnej siete pre deti z osád. Aj tu však strana podporuje dostatok miest v škôlkach pre deti v predškolskom veku či podľa vyjadrení predsedu strany v diskusiách aj od troch rokov veku dieťaťa.
Z navrhnutých opatrení vyberáme:
• nástupný plat učiteľa na úrovni priemerného platu v kraji,
• odmeňovanie učiteľov a škôl aj na základe výsledkov žiakov,
• podpora vzdelávacích poukazov a presunu časti úloh rezortu na trh.
Hodnotenie: 70 %
KDH
Hnutie predstavilo stručnejší program v školstve ako väčšina opozičných konkurentov, ale pokrýva väčšinu kľúčových problémov. TREND vyrušuje snaha napojiť obsah a metódy vzdelávania na medzinárodné testy gramotnosti. To je omyl – školy nemajú zo žiakov urobiť expertov na testy, ale pomôcť im k všestrannému rozvoju. Obsah vzdelávania musia priebežne redefinovať školy či rezortní odborníci na základe vývoja ekonomiky a spoločnosti, ideálne na základe požiadaviek žiakov a rodičov. Testy len mapujú výsledok, nie naopak. Hnutie v programe neuvádza ani postoj k optimalizácii siete škôl.
Podľa predsedu KDH Alojza Hlinu však podporuje rušenie nekvalitných málotriedok.
Z ďalších návrhov vyberáme:
• zaviesť o rok dlhší prvý stupeň ZŠ,
• zvýšeným normatívom podporiť školy, ktoré udržia deti zo sociálne slabších skupín dlhšie v družine,
• plat pedagógov nad priemerom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomike,
• znížiť počet predmetov a kumulovať ich do blokov
• autonómia škôl pri voľbe stratégie vzdelávania,
• vniesť do osnov budovanie charakterových vlastností,
• nahradiť memorovanie bádaním a novými, aktívnejšími formami vzdelávania,
• zvýšiť zdroje pre vysoké školy na 1,2 % HDP,
• podporiť združovanie univerzít,
• rozumná kategorizácia vysokých škôl,
• posilniť súťaž univerzít o financie,
• finančne motivovať školy, ktoré dosahujú špičkové výsledky vo výskume,
• otvoriť univerzity medzinárodným kapacitám.
Hodnotenie: 70 %
OĽANO
Rozsiahly program OĽANO pre školstvo podrobne opisuje problémy v jednotlivých oblastiach, pokiaľ ide o riešenia, strana ostala zväčša vo všeobecnej a deklaratórnej rovine, prípadne navrhuje opatrenia, na ktoré nemá rezort školstva kompetencie. Ako príklad možno uviesť užšiu spoluprácu s rodičmi vzhľadom na to, že „klientom“ školy je žiak. Z konkrétnych opatrení vyberáme:
• povinná škôlka pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia,
• nárok na bezplatné miesto v škôlke pre dieťa od troch rokov alebo príspevok 280 eur za každý mesiac neposkytnutia služby,
• zmena osnov pre vyššie ročníky základnej školy tak, aby sa posilnilo aj získavanie umeleckých a praktických aktivít,
• zvýšenie platov učiteľov každý rok o desať percent počas nasledujúceho volebného obdobia,
• domáce vzdelávanie na oboch stupňoch základných škôl,
• vybudovanie elitnej univerzity na Slovensku.
Hodnotenie: 70 %
Za ľudí
Strana Andreja Kisku prináša presvedčivý a konkrétnymi opatreniami nabitý program vo všetkých kľúčových problémoch školstva. Strana chce menej štátom predpísaného učiva a memorovania v prospech rozvoja kritického a kreatívneho myslenia a základných gramotností. Obsah vzdelávania má byť viac prepojený s praxou. V prvých troch ročníkoch základnej školy nebudú známky ani domáce úlohy, hodnotenie učiteľov sa celkovo zameria viac na overovanie nadobudnutých zručností a chápania súvislostí. Za ľudí chce školy spájať do efektívnejších väčších celkov a na úrovni stredných škôl presadiť väčšiu prestupnosť medzi študijnými dráhami. Platy učiteľov chce nastaviť na úroveň priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v ekonomike.
Z ďalších opatrení vyberáme:
• štipendium šesťtisíc eur ročne pre študentov pedagogických smerov, ktorí v školách najviac chýbajú,
• raná starostlivosť pre deti od dvoch rokov pre rodičov, ktorí o to požiadajú,
• vysunuté pracoviská ranej starostlivosti pre deti z osád,
• nižší úväzok pre učiteľov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia,
• obmedzenie nadštandardného financovania málotriedok, kým sa samospráva a štát nedohodnú na ich financovaní,
• zásada jedenkrát a dosť pre poskytovanie údajov, ktoré už škola úradom poslala,
• dôsledné rozdelenie univerzít na výskumné a vzdelávacie,
• rušenie vysokých škôl, ktoré nepreukážu kvalitu,
• univerzita v prvej stovke top škôl sveta do desiatich rokov,
• financovanie vysokých škôl aj podľa hodnotenia kvality výučby,
• uznávanie akademických titulov len počas aktívneho pôsobenia v škole.
TREND oceňuje silný dôraz strany na manažment zmeny – strana sa zameria na pilotné testovanie opatrení, intenzívnu komunikáciu zámerov, konzultácie s dotknutými skupinami a podporu učiteľov pri realizovaných zmenách.
Hodnotenie: 100 %
SaS
Program strany Richarda Sulíka je profesionálne spracovaný až na úroveň konkrétnych opatrení a ich dosahu na verejné financie. V školstve sa riadi tromi princípmi: väčšia sloboda a zodpovednosť pre školy, kvalitnejší systém vzdelávania a efektívne fungujúci rezort. Definuje všetky kľúčové problémy školstva – platy učiteľov a sfunkčnenie rezortu, kvalitu vysokého školstva aj zmenu obsahu vzdelávania.
Z konkrétnych opatrení vyberáme:
• zhruba 30-percentné zvýšenie platov pedagógov,
• motivačné odmeňovanie škôl za pridanú hodnotu,
• príplatok pre učiteľov v oblastiach s vysokými životnými nákladmi,
• systematické vzdelávanie učiteľov,
• zlučovanie škôl do väčších celkov s výnimkami národnostných škôl a škôl v odľahlých obciach,
• dodatočné financie pre školy, ktoré vzdelávajú žiakov zo sociálne slabého prostredia,
• zaradenie rozvoja takzvaných mäkkých zručností a kompetencií do vzdelávacích programov,
• zníženie počtu vysokých škôl odobratím akreditácie nekvalitným odborom,
• zmena systému financovania vysokých škôl podľa uplatnenia absolventov a ich mzdy.
Hodnotenie: 100 %
PS/Spolu
Kvalitný program pre vzdelávanie predkladá aj koalícia strán Progresívne Slovensko/Spolu. Adresuje všetky kľúčové problémy školstva a v každej ponúka portfólio riešení. Adresuje všetky kľúčové problémy školstva a v každej ponúka portfólio opatrení, z ktorých vyberáme:
• zvyšovanie platov učiteľov o desať percent ročne na osemdesiat percent priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí do roku 2024,
• vytvorenie učiteľskej akadémie ako združenia fakúlt poskytujúcich vzdelávanie učiteľom
• sabatikal pre dlhoročných učiteľov,
• nárok na miesto v materskej škole pre deti od troch rokov,
• špeciálna príprava pedagógov na prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia,
• dostatok asistentov, psychológov a špeciálnych pedagógov v školách,
• reforma obsahu vzdelávania postavená na inováciách a rozvoji zručností žiakov,
• dobrovoľníctvo ako súčasť vzdelávacieho procesu,
• zatraktívnenie postu riaditeľov školy a ich odmeňovanie podľa výsledkov,
• zachovanie málotriedok a racionalizácia siete škôl týkajúca sa druhého stupňa základných škôl a stredných škôl,
• audit siete verejných vysokých škôl a zníženie ich počtu,
• diverzifikácia univerzít podľa hodnoty výskumných a pedagogických aktivít,
• prísnejšia kvalita doktorandského štúdia na univerzitách.
Hodnotenie: 100 %
Týždenník TREND prináša seriál o volebných programoch strán, ktoré majú podľa relevantných prieskumov reálnu šancu obsadiť kreslá v novom parlamente. Seriál bude zahŕňať analýzu tém a oblastí, ktoré sú podľa redakcie kľúčové pre Slovensko v nasledujúcich štyroch rokoch. Zároveň zhodnotí, nakoľko sa predstavy jednotlivých strán zhodujú s víziou TRENDU, kam by sa Slovensko malo v nadchádzajúcom volebnom období posunúť.
