Holandská expertka: Je mýtus, že konkurencia v zdravotníctve niečo zlepší

Lepšie by bolo podľa nej namiesto zložitej regulácie zaviesť každoročné vyjednávanie medzi súkromnými poskytovateľmi, poisťovňami a štátom. Napríklad v Kanade si takto každý rok sadnú a rokujú o rozpočte, cenách, objemoch a kapacitách. TREND sa s K. Okma zhováral na konferencii Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.

Dnes sa v zdravotníctve zrejme najviac rozpráva o zrušení tzv. Obamacare novým americkým prezidentom. O čom je táto debata?

Keď sa Barack Obama stal prezidentom, nechcel zažiť rovnaký debakel, ako s podobným návrhom zažila Hillary Clintonová ešte v 90. rokoch. Ona chcela vymeniť všetky veľké časti amerického zdravotníckeho systému za jeden univerzálny sociálny systém typický pre európske krajiny. To zlyhalo. Obama sa tomu chcel vyhnúť, takže fragmentovaný systém ponechal, ale pospájal ho novými pravidlami.

Čo jeho reforma dosiahla?

Boli to tri veci. Chcel znížiť počet nepoistených ľudí, prostredníctvom dotácií im dať motiváciu, aby si vybavili súkromné poistenie. Druhá časť bola o regulácii súkromného poistenia – aby akceptovali každého a aby každý platil rovnaké poistné. Predtým starší alebo chorľavejší platili viac. Alebo boli umelo vytláčaní, lebo stáli príliš veľa peňazí poisťovne. Študenti, ktorí bývajú s rodičmi, mohli ostať poistení v rámci poistenia ich rodičov. Tieto zmeny boli celkom populárne.

Obamacare pokryla poistením viac ľudí. Z čoho to vláda zaplatila?

Z dotácií na nákup súkromného poistenia a tiež z federálnych dotácií pre jednotlivé štáty na expanziu programu Medicaid [zdravotníckej starostlivosti pre chudobných, pozn. TREND]. Ťažko sa vyčísľujú celkové náklady, pretože reforma časť verejných výdavkov len presunula z iných programov. Ľudia dostávali starostlivosť buď za vlastné platby, alebo z charity, teda od neziskových nemocníc. Tie majú povinnosť minúť päť percent výdavkov na takúto opateru.

Boli súčasťou reforiem aj úsporné opatrenia?

Tie boli zrejme najväčším problémom Obamacare, pretože sa nepodarilo ušetriť tak veľa, ako sa plánovalo. Peniaze na prevenciu ani informačné technológie, medicínu založenú na vedeckých dôkazoch – nič z toho veľmi nepomohlo znížiť náklady.

Trump vie, že keby trval na zrušení Obamacare, bude mať problém s dvadsiatimi miliónmi ľudí, ktorí stratia zdravotné poistenie

Čím to je? Nové technológie zdravotníctvo predražujú?

Áno. Plus je tu fakt, že myšlienka celoštátneho elektronického zdravotníckeho archívu, ktorý mal veľa ušetriť, bola všade veľkým zlyhaním. Nechceme predsa, aby o nás mal každý naše zdravotné informácie. Po všetkých hackerských útokoch už vládam neveríme, že ich dokážu udržať diskrétne. Kto je vlastníkom týchto informácií? Ste to vy, váš doktor alebo štát? Ani jedna krajina to doteraz nevyriešila. Navyše, tieto systémy dobre nefungujú. V Británii celý projekt za 10 miliárd libier zastavili. V Kanade to bol podobný príbeh – po pár rokoch sa projekt skončil. Prínos toho, že ste na druhom konci krajiny a tam potrebujú vaše zdravotné záznamy, je veľmi malý. Štandardizácia takýchto informácií je neuveriteľne náročná. Päť doktorov vám diagnostikuje dvanásť rôznych chorôb, ktoré zapíšu do vašej karty.

Nový americký prezident sľúbil reformu zrušiť a nahradiť „niečím úžasným“...

Bude veľmi ťažké to zrušiť. Trump sám povedal, že ľudia s predispozíciami a dlhodobými zdravotnými problémami musia byť naďalej poistne podchytení. A to si vyžaduje podobnú reguláciu, ako zaviedol Obama. Vyžaduje si to zadefinovať, na akú starostlivosť budú mať nárok a ako sa to zafinancuje.

Kieke Okma (67)

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Zdravotnícka expertka žije v Spojených štátoch, učí však na belgickej univerzite v Leuvene. Rodená Holanďanka počas svojej kariéry učila na svetovo známych univerzitách ako McGill, Columbia či New York University. Pracovala aj pre viacero vládnych inštitúcií vrátane holandského ministerstva zdravotníctva a Svetovej banky. Vyštudovala medicínu a ekonómiu.

V súkromnom či zmiešanom systéme nemusia mať všetci poskytovatelia zmluvu so všetkými poisťovňami. Je to problém?

V tomto panuje veľká rôznorodosť. Niektoré poisťovne majú len veľmi úzke pokrytie, iní poskytujú oveľa viac starostlivosti, samozrejme, za vyššie ceny. V niektorých prípadoch máte na výber len medzi dvomi-tromi poisťovňami, v iných aj medzi desiatkami. V USA neexistuje štandardizácia v poskytovaní služieb, ktoré za poistenie dostanete. V tomto prostredí je veľmi komplikované vybrať si. Pretože často ani netušíme, čo nás v budúcnosti stretne.

Aký je holandský systém? Tiež tam máte viac súkromných poisťovní...

Nikto nevie presne povedať, či