Demografická revolúcia je univerzálna: každá spoločnosť na určitom stupni vývoja zaznamená výrazné zníženie úmrtnosti, ale aj pokles pôrodnosti. Z tohto vychádzajúce prognózy hovoria, že populačné „hodiny“ sveta sa dostanú okolo roku 2100 na stále prijateľnú hodnotu do desať miliárd obyvateľov.
Z globálneho hľadiska (o európskom ani nehovoriac) má väčší zmysel diskutovať otázky populačnej implózie –„zmršťovania“ populácie. Populačná explózia bola témou pred niekoľkými dekádami, samozrejme, úživnosť či ekologické otázky zostávajú aktuálne. V súčasnosti je však najvýraznejšou črtou demografického vývoja úbytok populácie a populačné starnutie. Samozrejme, Afrika či niektoré časti Ázie sú od toho ešte poriadne ďaleko.
Kým „alarmisti“, nasledujúc dve storočia staré Malthusove teorémy, varovali pred preľudnením, populacionisti považovali udržateľný rast populácie za veľmi dôležitý. Ich myšlienky začínajú byť aktuálne. Aj veľmoci ako Rusko a Čína si dôsledky depopulácie a starnutia uvedomujú. A v Európe sa o tomto diskutuje už minimálne tri dekády. Európania v prieskumoch stále preferujú dvojdetný model rodiny, no realita je často odlišná.
Samozrejme, nie je to iba o ekonomike, no posun k jednodetnosti i bezdetnosti je zrejmý. Dlhodobo nízke hodnoty plodnosti (často menej ako 1,5 dieťaťa na matku) sú pre krajiny určite veľkou demografickou hrozbou. Najhoršie to bude v nasledujúcich desaťročiach, keď dôchodcovské generácie budú ešte pochádzať z „plodných“čias, ale pracujúci už z dekád s nízkou plodnosťou. Žiadaných dvadsiatnikov a tridsiatnikov bude podstatne menej a firmy sa budú musieť „zmieriť“ aj so staršími. Možnosti populačných politík sú limitované, ale niektoré kroky teba urobiť. Krajine bez jasne definovanej populačnej a migračnej politiky chýba veľmi dôležitá súčasť vízie jej budúceho smerovania.
Autor vedie oddelenie demografie a demogeografie Prírodovedeckej fakulty UK.
Téme sa TREND venoval v článku Deti už nebudú zdrojom blahobytu.
