Hoaxy na internete: Prečo veríme nezmyslom a dezinformáciám?

Rýchlosť, jednoduchosť a efektivita. To spája sociálne médiá a internet. Vymoženosti internetu sa dajú zneužiť na manipuláciu a ovplyvňovanie. Čoraz viac veríme nezmyslom, podliehame dezinformáciám či dokonca ich sami šírime. Dá sa na niekoho vôbec za súčasný stav hnevať? Nie. V spleti nekonečných informácií často nedokážeme zistiť, ktorá verzia či „fakt“ sú skutočné. 

Kniha Prečo ľudia veria nezmyslom od popredných slovenských psychológov vysvetľuje, prečo veríme polopravdám, fámam a iným neovereným informáciám

. Povedať, že ľudia sú skrátka „hlúpi“, je veľmi zjednodušený pohľad. Ako objasňujú autori knihy, konšpirácie sú tu s nami odnepamäti. Keď vyhorel antický Rím, rozšírili sa fámy, ktoré z tragédie obviňovali vládcov, chudobu a Nera. Dodnes sa nikto nedozvedel skutočnú pravdu, no tamojší ľudia ju „poznali“.

Konšpiračné teórie nie sú fenoménom dnešnej doby. Vek internetu ich šírenie urýchlil a v spojení s nedostatkom času na overovanie faktov a s podliehaním autoritám máme často skreslené pohľady. Tými pohľadmi myslíme tvrdenia či argumentácie postavené na nevedeckých základoch či neoverených informáciách.

Prečo „trolujeme“

Veriť v neoverené fakty je ešte pochopiteľné. Zámerne ich šíriť a priživovať sa na nich už nie. Na internete sa konšpirátori naučili, že ak vyberú zaujímavú fotku, pridajú k nej narýchlo vymyslený text, informácia sa dokáže šíriť závratnou rýchlosťou.

Táto forma „trolovania“ môže plynúť z frustrácie, odmietania autorít a z vybíjania vnútornej agresie. Prečo? Vysvetlenie nájdeme v takzvanom benígnom odbrzdení. Ide o stav, keď sa ľudia v neznámom, často anonymizovanom prostredí dokážu správať autentickejšie a ľahšie tak odhalia svoju „pravú tvár“.