Hlohovec chce vybudovať happy city. Ale nie novými záhonmi ruží

Po dvoch rokoch upratovania prichádza čas a priestor na rozvojové projekty. Víziou M. Kollára je preniesť na Slovensko unikátny koncept happy city, mesta, v ktorom sa ľudia cítia dobre. Hlohovecký primátor bude jedným z hlavných spíkrov TREND konferencie Komunálny manažment 2016, ktorá sa koná začiatkom októbra.

V mimovládkach ste pracovali na štúdiách, ako má vyzerať dobre spravovaná spoločnosť. Čo vás prekvapilo v primátorskom kresle?

Po skúsenosti z verejnej funkcie v Rade STV viem, že na takejto pozícii môžete robiť svoju prácu akokoľvek dobre, vždy bude hlasnejšie počuť skupinu nespokojných. Navyše, ak robíte poriadky, v takomto malom meste sa to skôr či neskôr dotkne každého, takže dnes počuť skôr kritikov. No ak máte jasný plán a odpočet krokov hovorí, že postupujete správne, netreba sa tým nechať znechutiť a odradiť.

Takže žiadne veľké prekvapenie?

Možno som neodhadol kvalitu manažmentu v komunálnej sfére. Vymyslíte projekt, zoženiete peniaze, ale potom nemáte ľudí, ktorí by to realizovali. Na úrad a do mestských spoločností som už prilákal štyri desiatky šikovných manažérov aj bežných referentov. No ešte aspoň desiatich hľadám.

Dnes viem, že kvalitná verejná správa neznamená lacná verejná správa

Problémom sú platy?

Pred voľbami som aj ja sľuboval zníženie počtu úradníkov. Na úrade sme však vôbec nemali personálne pokryté niektoré kľúčové agendy, najmä koncepčne rozmýšľajúcich zamestnancov. Preto pribudlo desať-pätnásť percent ľudí. Dnes viem, že kvalitná verejná správa neznamená lacná verejná správa. Špičkových vedúcich vieme solídne zaplatiť, externe spolupracujeme s najlepšími odborníkmi na Slovensku i v Európe. No problém nastáva, keď chcem na úrad dostať mladých ľudí a zároveň nekriviť platovú štruktúru.

Načo potrebujete toľko nových ľudí? Chystáte pre Hlohovec zásadné zmeny?

V prvom rade musia fungovať základné veci. Infraštruktúra, verejné a sociálne služby, škôlky, školy. Hneď po nástupe sme zauditovali mestský majetok. Zistili sme, že len schátrané školské budovy si vyžadujú investíciu 3,5 milióna eur, prakticky žiadne detské ihrisko nevyhovovalo predpisom, chýbajú stovky parkovacích miest. A tak obnovujeme a opravujeme... Našťastie, mesto som prebral nezadlžené, aj preto v tomto roku môžeme mať kapitálový rozpočet na úrovni polovice bežných výdavkov. Snažíme sa však peniaze využiť rozumne a pripravujeme niekoľko projektov, ktoré nás, dúfam, posunú do 21. storočia.

Nejde teda len o opravy, ale aj o rozvojové projekty?

Postupujeme paralelne. Tak ako ostatné slovenské mestá, aj Hlohovec dlhodobo ignoroval infraštruktúru. Modernizačný dlh narástol do desiatok miliónov eur. Komunikujeme s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a hľadáme spôsob, ako spolufinancovať väčšie infraštruktúrne projekty. Nemali by sme problém s úvermi ani v slovenských bankách, no s európskou bankou riešime aj