V hlbinách pod Kremnicou opäť rastie zlatá bublina

Námestie v centre Kremnice je v auguste zaliate slnkom. Stredoveké mesto je aj v čase zúriacej krízy a napriek hrozbám vírusu plné turistov a návštevníkov. Láka ich jedinečná atmosféra aj mimoriadne čisté prostredie, no v prvom rade tisícročná banská história, ktorá dýcha z farebných budov a názvov ulíc.

Baníctvo badať nielen v meste. Okolité lesy sú posiate viac či menej zachovanými technickými pamiatkami a strmé svahy naskrz prevŕtané stovkami kilometrov starých banských štôlní. Dnes asi v najznámejšej z nich ide jedna skupina návštevníkov za druhou. So žiariacimi prilbami na hlavách vchádzajú do tajomného a chladného podzemia banského múzea. Štôlňa Andrej však nie je výnimoč-ná len múzejnou inštaláciou. V jej hlbine ťažbu stále počuť, ba niekedy aj vidieť. Ťažobná spoločnosť Ortac, ktorá banské múzeum v štôlni prevádzkuje, sa totiž svojho zlatého sna už desať rokov nechce vzdať.

Obohratá pesnička

Ortac nie je v Kremnici neznámym pojmom. Firma sa už viac ako desať rokov snaží rozbehnúť na okraji mesta ťažbu zlato-striebornej rudy. Dobývací priestor Kremnica firma získala ešte v roku 2009. Aby mohla začať ťažiť, okrem dobývacieho priestoru potrebuje povolenie banskej činnosti – buď povrchovej, alebo hlbinnej.

Držiteľ dobývacieho priestoru je podľa zákona povinný začať ťažiť. V prípade povrchovej ťažby do troch, v prípade hlbinnej ťažby do piatich rokov od nadobudnutia dobývacieho priestoru. V opačnom prípade práva stratí.

Spoločnosť Ortac pôvodne požiadala príslušný Obvodný banský úrad (OBÚ) v Banskej Bystrici o povolenie povrchovej ťažby na roky 2012 až 2016. Predstava otvoreného lomu, podľa ktorej v honbe za zlatom pod rýpadlami strojov mizne kopec nad mestom, občanov Kremnice pobúrila. „Je zjavné, že ťažba nemôže byť pozitívum,“ hovorí predseda občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboš Kűrthy. „Sú tu turisti, je tu čistý vzduch, relatívne vysoké ceny nehnuteľností a to všetko by šlo v prípade ťažby do kelu,“ konštatuje.

Zdroj: MICHAL SMRČOK

Združenie preto žiadosť Ortacu o povolenie banskej činnosti napadlo na krajskej prokuratúre v presvedčení, že ak chcel Ortac ťažiť povrchovo, mal ho získať skôr a trojročná zákonná lehota mu už vypršala. Krajská prokuratúra dala aktivistom za pravdu. Ortac tým v roku 2016 povolenie na povrchovú ťažbu stratil.

Aby nestratil aj možnosť podzemnej ťažby, ešte v zákonnej lehote požiadal o povolenie na banské práce týmto spôsobom. Získal ho na obdobie rokov 2013 až 2017 a občianske združenie už s násled-nými odvolaniami neuspelo. „Ortac údajne vyťažil malú vzorku. Myslíme si, že to vzhľadom na objem bol len formálny krok, aby im nik nemohol neskôr povedať, že nezačali dobývať,“ vysvetľuje advokát občianskeho združenia Róbert Bardač.

Držiteľ dobývacieho priestoru je podľa zákona povinný začať ťažiť

Aktivisti sú presvedčení, že prebiehajúca ťažba je len provizórna. Spoločnosti Ortac však stačila nielen na získanie prvého povolenia, ale medzičasom už aj na jeho obnovenie. „V súčasnosti má spoločnosť Ortac, s. r. o., Kremnica povolenú banskú činnosť v podzemí,“ potvrdil Ľuboš Bohuš, ktorý je poverený vykonávaním funkcie predsedu OBÚ v Banskej Bystrici. Nové povolenie na hlbinnú ťažbu firma rozhodnutím úradu získala minulý rok na konci októbra.

Noví páni z Austrálie

Britská spoločnosť Arc Minerals, pôvodný akcionár firmy Ortac, naozaj plánovala v Kremnici ťažiť. Vzhľadom na pomerne nízku koncentráciu vzácnych kovov v rude by sa jej však finančne oplatila len povrchová ťažba. Keďže povolenie na ňu stratila a škrt cez plány jej dlhodobo robili aktivisti, vlani v novembri ohlásila, že svoju slovenskú dcéru aj s čerstvým povolením na hlbinnú ťažbu predáva.