Hlavné a hladné mestá

Eurostat pravidelne porovnáva ekonomickú výkonnosť na obyvateľa po zohľadnení parity kúpnej sily. V najnovšom rebríčku za rok 2011 je v zozname desiatich najbohatších regiónov až sedem hlavných miest. Suverénne najbohatším je takzvaný vnútorný Londýn, ktorého výkonnosť predstavuje až 321 percent priemeru EÚ. Nasledujú Luxemburg (266 %) a Brusel (222 %). Bratislava je šiesta (186 %) a po zohľadnení parity bohatšia ako desiata Praha (171 %) či dvanásta Viedeň (165 %).

Vo všeobecnosti platí, že hlavné mestá sú vo svojich krajinách najbohatšími regiónmi. Výnimky nájdeme len v Nemecku, Holandsku, Taliansku a Španielsku. V prípade Berlína stojí za zmienku, že ako jediné hlavné mesto má dokonca ekonomickú výkonnosť nižšiu (113 %) ako národný priemer (123 %). Príčinu treba hľadať ešte v časoch studenej vojny, keď bol rozdelený Berlín z väčšej časti súčasťou socialistickej NDR. Pohyb z periférie do veľkých miest je tendenciou najmenej posledného desaťročia – čím sú sídla ďalej od veľkých miest, tým sú chudobnejšie, ekonomicky slabšie a vekovo staršie. Toto napätie bude v najbližších rokoch len pokračovať: starnutie vidieka, na Slovensku i v Európe, znamená obmedzenie dostupných služieb vrátane škôl, dopravy i zdravotníctva. A kde chýbajú školy a ľahká dostupnosť, tam chýbajú rodiny s deťmi. Vyberú si väčšie mestá. Táto rovnica platí v rámci celej EÚ a kríza ju len posilnila, keďže prinútila municipálne rozpočty k šetreniu a obmedzeniu investícií. Na Slovensku tento pohyb zachytávajú sčítania obyvateľov: pred necelým polstoročím žilo v obciach nad desaťtisíc obyvateľov, necelá tretina obyvateľstva, pred dvadsiatimi rokmi to stále nebola polovica. Dnes sa už ich podiel blíži k 60 percentám a stúpa.