Pritom ruský rok bude presne taký, akým im ho urobí on sám. Čínsky prezident krajine oznámil, že je „nevyhnutná ďalšia vojna s korupciou“ a že vláda potrestá každý jej prejav, na ktorý príde. Ako keby čínsky model nebol vytvorený tak, aby korupcia mohla byť jeho podstatnou súčasťou.
Okrem vyhlásení, ktoré nemožno brať vážne, zazneli aj vážne tvrdenia. Angela Merkelová povedala, že si želá, aby bol starý kontinent bezpečný s Ruskom a nie proti nemu, ale že „Európa nemôže a ani nebude akceptovať takzvané právo silnejšieho, ktoré zľahčuje právo medzinárodné“.
K tejto téme povedal zásadnú vec aj slovenský prezident. Pripomenul, že to, čím teraz prechádza Ukrajina, sme prešli – a nie tak dávno – aj my. Aj na naše územie vnikli cudzie vojská, aj nás vtedy Kremeľ označoval za sféru svojho vplyvu, aj naše právo rozhodovať o svojej budúcnosti bolo pošliapané.
„Je v našom vlastnom záujme, aby Slovensko svojimi činmi prispievalo k tomu, aby Európa bola v tejto zásadnej otázke jednotná,“ povedal Andrej Kiska. Nepriamo tým polemizoval s predsedom vlády, ktorý už nehovorí, že sankcie proti ruskej vláde sú nezmyselné, ale snaží sa verejnosť presvedčiť, že sa nimi nič nedosiahlo. Vraj sa premiéri EÚ zhodli, že sankcie nezmenili politický postoj Ruska. Lenže z toho, že prezident Putin svoj postoj nezmenil, vonkoncom nevyplýva, že sankcie sú neúčinné, a už vôbec nie to, že ich treba zrušiť.
Zdroj: Ilustrácia Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
O tom, aký vplyv majú sankcie na ruskú ekonomiku a sprostredkovane aj na politiku, napísal nedávno dôležitý článok Alexej Kudrin. Žiadny opozičník, ale ekonóm, ktorý bol v putinovskej ére viac než desaťročie ministrom financií a päť rokov vicepremiérom. Podľa neho majú sankcie vážny vplyv na ruskú ekonomiku, lebo „oslabili rubeľ do takej miery ako pokles cien ropy“.
Na rozdiel od najbližšieho okolia prezidenta, ktoré utvrdzuje V. Putina v jeho postojoch, A. Kudrin skonštatoval: „Ak chceme vykompenzovať škody, namiesto toho, aby sme klamali sami sebe, musíme pochopiť skutočné motívy zavedenia a udržiavania sankcií.“ Politik, ktorý bol donedávna súčasťou ruského establishmentu, vystríhal vedenie krajiny pred tým, aby z nostalgie za Sovietskym zväzom dokonalo „civilizačný rozchod so západným svetom“.
Bolo by neodpustiteľné, keby hlas rozumu, zaznievajúci aj v Moskve, pomohli prehlušiť politici z krajín únie. A to tým, že by akceptovali právo silnejšieho ako „právo“, ktoré si Rusko môže beztrestne uplatňovať voči štátom, čo majú tú smolu, že sú jeho susedom, a nie iba susedom jeho suseda.
Autor pracuje v Nadácii Zastavme korupciu.
